Ako by sa malo hospodáriť v lesoch

„Lesy sme dostali od boha nie preto aby sme ich využívali, ale užívali. Múdro užívali.“

Pána Alcnauera som stretol prvý krát. V súčasnosti už na dôchodku, no stále je to veľmi vitálny muž, plný životnej sily. Už som o ňom veľa počul a tak som bol na stretnutie s ním veľmi zvedavý a hlavne na „jeho“ lesy, v ktorých hospodáril desiatky rokov.

V sobotu ráno sme sa vybrali spolu s pánom lesníkom do lesov ktoré mu, predtým ako sa odobral na zaslúžený dôchodok, boli zverené do opatery. Najprv sme prešli okolo borovicových monokultúr, ktoré ako nám pán Alcnauer vysvetlil, nikto nesadil, nalietli tam sami. No potom sme už vstúpili do iného lesa. Borovice vystriedali jedle a buky, ktorých tu bolo najviac, no sem tam sa kde tu našli aj javory, bresty či jasene. Rovnako ako pozostatok starého hospodárenia tu boli zastúpené aj smreky.

Zo Smolníckej Osady sme šli po Lesníckom náučnom chodníku, ktorý slúži hlavne pre odbornú verejnosť. Pán Alcnauer totižto v týchto lesoch napriek často protichodným nariadeniam hospodáril výlučne výberkovým spôsobom, ktorý žiaľ v našich končinách stále nieje častým javom.

Postupne nám vysvetľoval v čom tkvie podstata tohto hospodárenia a jeho rozdiel od iných spôsobov. Pri výberkovom lesnom hospodárení sa ku každému stromu a každej situácii pristupuje jednotlivo. Túto prácu nemožno zaškatuľkovať do nejakých jednoduchých a všade a vždy platných zovšeobecnení. Podľa slov pána lesníka, treba používať hlavne cit a zdravý jednoduchý rozum. Pri svojich postupoch sa inšpiruje prírodou. Nesnaží sa bojovať s prírodou, ale naopak všíma si prírodné zákony a týmto len pomáha, urýchľuje ich aby mohol z lesa získať dostatok potrebnej drevnej hmoty. Pri výberkovom spôsobe hospodárenia sa nevyrubujú žiadne pásy či holiny. Vyrubujú sa len jednotlivé vybrané stromy z porastu.

Skutočne v tomto lese som mal pocit ako by som snáď bol v prírodnej rezervácii a nie hospodárskom lese. Nikde široko ďaleko tu nebolo žiadne rúbanisko, naopak všade staré jedle a buky a množstvo prirodzeného zmladenia. Jediné čo ma vyviedlo z omylu že som v rezervácii bola absencia spadnutých či suchých stojacich stromov.

Pán Alcnauer nám povedal svoj názor, podopretý dlhoročnými skúsenosťami v lese, aj na lykožrútovu kalamitu: „Lykožrút nám iba ukazuje čo sme v minulosti robili zle. Netreba s ním bojovať, ale nepôvodné smrekové monokultúry podsádzaním postupne premeniť na pôvodné jedľovo bukové lesy, ktoré sú oveľa stabilnejšie. Rozpad smrečín je celoslovenskou záležitosťou spôsobenou jednak znečistením ovzdušia a jednak klimatickými zmenami, teda oteplením a suchami na ktoré smrek citlivo reaguje. Lykožrút napáda porasty rovnako tam kde sa nezasahuje ako aj tam kde sa zasahuje. Chybou, okrem chémie, je aj používanie feromónových lapačov, ktoré iba vytvárajú nové ohniská lykožrútovej kalamity. Ich inštalovanie je vyhadzovaním peňazí.“

Podobne rozprával aj o klasických u nás často využívaných spôsoboch hospodárenia akým je v súčasnosti hlavne podrastový spôsob, a delenie lesa podľa veku. Pri tomto spôsobe sa najprv v páse vyrúbe väčšina stromov, tie ktoré sa ponechajú slúžia na to aby založili nové zmladenie. Po tom čo sa rozrastie zmladenie sú aj tieto dorúbané. Pán Alcnauer nám hovorí že je veľkou chybou vyrezať tieto stromy, ktoré vďaka presvetleniu majú vysoké prírastky. Ešte horšie sú na tom spôsoby holorubné kde je potrebné pracne a draho zalesňovať. Navyše na silne presvetlených úsekoch takouto ťažbou sa najviac darí zmladeniu agresívnejšieho buku, jedľa tu má slabé šance na úspech. Pri výberkovom hospodárení vzniká len jemné presvetlenie v ktorom sa dobre presadzuje jedľa aj na úkor smreka.

Pán Alcnauer hovorí že najdôležitejšími vlastnosťami hospodárskeho lesa sú stabilita a trvácnosť. Trvácnosťou sa tu myslí trvalí prísun drevnej hmoty. Stabilita je dosahovaná rôznorodosťou a rôznovekosťou porastov. Ide o stabilitu voči rôznym poveternostným vplyvom, napríklad vetru či snehu. V lesoch v ktorých hospodáril sú aj smreky, niektoré dokonca napadnuté lykožrútom, no žiadna kalamita sa tu nekoná. Smrekov je tu málo a sú roztrúsené po lese, preto sa lykožrút nemôže tak rapídne rozšíriť.

„Keď sa rozhodneme vyrúbať niektorý strom, robíme to tak, aby sme tým dosiahli hneď niekoľko cieľov, nie iba čo najvyšší zisk. Napríklad pomohli rásť a rozvinúť korunu vedľajšiemu zdravšiemu a hodnotnejšiemu stromu, zároveň presvetlením podporíme zmladenie, prípadne pádom stromu ešte preriedime staršie zmladenie. Z porastu vyberáme stromy ktoré sú slabšie, alebo ktoré potrebujeme odstrániť aby sme dosiahli želané stabilné zloženie porastu. Nevyberáme tie ktoré majú vysoké prírastky, tie nechávame rásť až do rubnej doby. Účelovú ťažbu robíme zásadne v zimnom období, aby sme minimalizovali škody v poraste. V lete spracúvame iba kalamity.“

Takýmto spôsobom sa pánovi Alcnauerovi, napriek pochybnostiam lesníkov presadzujúcich tradičné spôsoby, podarilo napĺňať uložené kvóty vyťaženého dreva a okrem toho mal ešte nižšie náklady na zalesňovanie. Pri tomto spôsobe sú trocha zvýšené náklady na ťažbu, navyše treba používať rozum, čo mnohým pohodlným ľuďom jednoducho nevyhovuje. Aby nastúpila zmena, bolo by však potrebné zmeniť celú koncepciu, teda zákony, ktoré nútia lesníkov postupovať často veľmi nerozumne. Snáď sa to raz podarí a výberkový spôsob sa dostane na prvé miesto hospodárskych spôsobov v našich lesoch. Zrejme si však na to ešte budeme musieť chvíľu počkať. Urýchleniu tohto procesu dúfam napomôže aj nová publikácia v ktorej pán Alcnauer objasňuje výhody tohto hospodárenia aj priloženými vlastnoručnými maľbami a rovnako aj dokumentárny film, ktorý o tomto spôsobe spravovania lesa vzniká.

Prednášku o výberkovom spôsobe hospodárenia si môžete pozrieť tu: Alternatívy v lesníctve.

Lesu zdar!

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.