Dziedy/Mokošin deň 09

Občina Svätoháj sa trozhodla uctiť si Deň predkov Dziedy a Mokošin sviatok v sobotu 31.10.2009 pri starodávnom Raslav kameni. Kedy inokedy by sa tak napĺňalo naše zvolanie Sláva Bohom, úcta predkom, ak nie v tento deň, ktorý má v našich končinách tie najstaršie korene!

K Raslav kameňu som prišiel ako posledný a bol som veľmi zvedavý, ako sa toto obradné miesto zmenilo od mojej poslednej návštevy, pretože podľa mojich informácií dedinčania obdržali nejaký grant na úpravu práve tohto miesta. Hore kopcom som si preto nedočkavo švihol, zvítal sa s bratmi a nedôverčivo obzeral informačnú tabuľu a stoly. Domorodci ich postavili priamo do vonkajšieho kruhu, hneď vedľa Raslav kameňa a mne sa nepozdávala ich blízkosť pri tomto magickom kameni. Už zorientovaní predo mňou príchodzí ma uisťovali, že si zvyknem a je to vlastne fajn. Nezvykol som si, ale musel som uznať realitu, akú už nezmením. Tiež ma zaujímal obsah tabule, bál som sa najhoršieho, ale text na moje prekvapenie korenšpodoval s mýtmi a nezavádzal náhodne okoloidúceho. Asi tento fakt najviac ovplyvnil moju akceptáciu zmeny vzhľadu božištia.

Občina obohatená o nového druha Spytihneva zatial rozšírila vonkajší kruh a urobila obradné ohnište, ktoré však hodnú chvíľu odolávalo navodeniu svojmu účelu. Medzitým sme sa rozišli po okolí a prinášali kamene a drevo, aby sme ďalej zveľadili okolie. Tu sme našli zaujímavý kameň, tu koreň, tu drevo. Naproti ohnišťu sme vyrobili oltár na vodu vypálením zaujímavého koreňa, s ktorým sme sa dosť napachtili, kým sme ho dotrepali tam, kde sme cítili, že má svoje miesto. Medzitým došli aj dve slovanské devy, ktoré spestrili dosiaľ jednotvárnu mužskú spoločnosť, Marie mi bola predstavená ako zdatná bylinkárka. Kým sa upravovalo božište, rozhodol som sa ešte objaviť prameň vyschnutého potôčika Kalinka, ktorého vodu miestny používali k obradným účelom, ak si Raslav kameň nezaobstaral vlastnú vlahu. Asi na päť dostrelov šípu po viditeľnom koryte som naďabil na zrastené buky a pod nimi prameň rozoraný lesnou zverou, ktorá ho používala ako napájadlo a vďačné bahnisko. Nabral som vody do obradnej misky i do zásoby a omyl som sa v nej aj ja, pretože som mal byť koldunom. Občina mi odobrila, že tento prameň stojí za to na Rusadle ho vyčistiť a upraviť.

Nasledovali posledné prípravy, patrične sme sa zaodeli a pripravili obetiny, Weleslaw ešte vytiahol luk, z ktorého sme si z chuti zastrieľali a mohli sme prikročiť k obradu. Uctili sme si Mokoš po starom zvyku priadzou, ovčou vlnou i poživňou, našich predkov i našich Bohov podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ako sa patrí a veríme, že naša Mokoš tento obrad odobrila a naši predkovia možu naďalej pokojne prebývať v dedovizni a ochraňovať svojich vnukov po boku mocných Bohov.

Dragovid a Ctibor sa rozhodli podstúpiť Postrižiny a prijali s hrdosťou svoje mená, ktoré chcú nosiť na slávu našich predkov a našich Bohov.

Po ukončení obradu sme sa pohostili a družne podebatovali pri už veselo plápolajúcom ohni, dohodli na ďalšej úprave okolia, fungovania občiny a sviatku Kračúna. Vyčistili sme po sebe okolie a už za svitu Mesiaca sme zišli z lesa a pobrali sa plný nevšedných zážitkov do svojich príbytkov, prípadne si ešte súkromne uctiť svojich predkov so sviecami plných sily z božištia Raslav kameňa.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.