Prírodno  Duchovno  Minulo

Geneticky modifikované organizmy
Týmto článkom by som chcel upozorniť na niektoré fakty o GMO, ktoré sa týkajú každého človeka žijúceho v modernej spoločnosti a je to téma, o ktorej by sa malo diskutovať na širšom fóre a nie v rámci denníka Nový čas a na stránkach ekoteroristickej organizácie Greenpeace, ktorá nemá s ochranou životného prostredia nič spoločné.

GMO sú technikami molekulárnej biológie upravené organizmy, do ktorých bola inkorporovaná nová genetická informácia (buď v podobe plazmidu alebo konkrétnym zásahom do chromozomálnej DNA).Väčšinou sa používajú gény kódujúce proteíny, ktoré organizmus neobsahoval alebo obsahoval v podobe jeho ekvivalentu. Na tejto metóde stojí celý výskum v modernej biológii. Umožňuje štúdium mechanizmov ktoré prebiehajú v bunke a ich rôzne interakcie.

Môžu byť takto pozmenené organizmy prospešné aj pre človeka? Odpoveď na túto otázku je jednoznačná: áno. Geneticky pozmenené organizmy nás už sprevádzajú už od osemdesiatych rokov kedy sa začali naplno rozvíjať techniky rekombinantných DNA. A v súčasnosti si nevieme predstaviť budúcnosť či už v oblasti medicíny alebo v biotechnológii. Veď napríklad keby sme nemali geneticky upravenú E.coli, všetci cukrovkári by umreli ( geneticky upravená E.coli dokáže syntetizovať ľudský inzulín ). Bez umelo vyšľachtených a upravených mikroorganizmov by sme nemali chlieb ani pivo. Ale to si ľudia vôbec neuvedomujú. To nikomu nevadí a nikoho to nezaujíma. Ale keď sa tieto rokmi overené postupy aplikujú na potraviny už je z toho veľký boom. Pritom sa iba snažíme skvalitniť našu každodennú stravu, znížiť náklady na jej výrobu a tak šetriť prírodné zdroje. Napríklad geneticky upravená pšenica s vysokým obsahom metionínu a cysteínu zvyšuje výživnosť oproti jej prírodnému variantu o 200%. Z toho vyplýva, že na jej pestovanie nám stačia o tretinu menšie polia ako máme teraz. To znamená obrovské zníženie výrubu pralesov, ktorých plocha sa v Južnej Amerike používa na pestovanie pšenice pre výkrm prasiat.

Teraz by som rád uviedol spôsoby využívania geneticky modifikovaných rastlín:

1.Golden rice – „ zlatá ryža“ s vysokým obsahom železa a vitamínov pomáha riešiť problematiku hladu a chorôb v Juhovýchodnej Ázii. Olej z nej sa využíva na zdravé vysmážanie, napríklad zdravých hranoliek.

2.Bt kukurica – kukurica, ktorá je schopná sama sa brániť proti škodcom, takže nepotrebuje byť postrekovaná pesticídmi. Bol do nej vložený gén pre Bt-toxín izolovaní z Bacillus thuringiensis, ktorý sa aktivuje až prechodom cez črevo hmyzu a je pre človeka absolútne neškodný.

A tak ďalej by som mohol opisovať klady GM rastlín. Žiadne zápory použitia týchto rastlín sa zatiaľ nepreukázali (teda pokiaľ neberieme do úvahy „overené fakty“ od Greenpeace).

Tento článok nebol mienený ako odborný posudok na danú problematiku. Účelom bolo len poukázať na tento spoločenský „problém“ a chcel by som všetkých vyzvať aby venovali pozornosť nie grínpisákom, ale vedeckým faktom.


Aldaron




Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.
Obsah týchto stránok je voľne šíriteľný pod podmienkou uvedenia autora a zdroja.