Hluchí, slepí a hlúpi

Ako už istý čas, aj tento rok vydal Medzinárodný fond pre ochranu prírody (WWF – na stránke www.panda.org) výročnú správu o stave prírody. Sotva koho prekvapil negatívny tón, no hádam prvý krát táto správa predpovedala ekologický kolaps, ktorý sa pri súčasnom trende stane realitou o niekoľko desaťročí – pretože už roku 2030 bude spotreba ľudstva dvojnásobná oproti stavu, keď by sa naša planéta ešte dokázala obnovovať.

Pomerne otrasná správa sa dostala, ako vlastne každá iná správa o stave prírody, kdesi za okraj záujmu. Ľudí samozrejme viac zaujala ekonomická kríza, ktorá zhatí ich plány na nákupy v zahraničí, dovolenky v trópoch, nové záhradné bazény a džípy. Ak si uvedomíme veľkosť hrozby, akú ekologický kolaps predstavuje, zdalo by sa to divné. Skutočne?

V nie až tak dávnej minulosti boli zvieratá a rastliny, hlavne stromy, držané v úcte, často posvätnej. Dnes sa pokojne pozeráme na ich rýchle miznutie. Zvieratá, ani rastliny, už nie sú našimi bratmi ani v tom najpodivnejšom zmysle slova, ale skôr patetickými, úbohými bytosťami, ktoré čakajú na ranu z milosti. Tá príde, akonáhle bude ich kúsok prírody rozpredaný a premenený na parkovisko alebo chutnú vilovú štvrť (nie priatelia, vôbec mi v tomto prípade nechodia na myseľ Tatry). Aj to by sa mohlo zdať divné. Ak...

Ak by v prvom tisícročí nášho letopočtu nevyhnala väčšina Európy svojich starodávnych bohov prírody a kmeňa a neadoptovala si nového boha. Boha, ktorý tvrdí, že veci tohto sveta nie sú dôležité a pozornosť treba radšej upriamiť na svoju osobnú spásu. Ten istý boh tiež znevážil prírodu a celú ju vyhlásil za majetok človeka. Kresťanstvo už síce pomaly mizne, no zažité mechanizmy ostali . Osobná spása v bohatstve a úspechu a pohľad na svet ako na zdroj pre vlastné nasýtenie. Stali sme sa vraj svojimi vlastnými bohmi, tak hľaďme na tú myšlienkovú revolúciu! Ľahostajnosť a nezodpovednosť sú heslá dneška, veď na záchrane prírody určite pracuje niekto iný, kým si všetci užívajú svoju veľkosť.

Na záver možno konštatovať, že každý si vyberá vlastných bohov podľa seba a podľa svojich cieľov. A ak budeme dosť cynickí, tak pri pohľade na svet okolo prehlásime, že vidíme pokrok. A našim starodávnym bohom zostalo tých pár posledných dubov a líp, z ktorých sa môžu pozerať a čudovať, a ak s nami ešte vôbec súcitia, možno aj plakať.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.