Jare Gody

Občina západoslovanského vierovyznania Slowianska Wiara usporiadala 15.3.2008 obrad vítania jari vo Wroclawiu, v Poľsku. Keďže s nimi už dlhšiu dobu udržujem mailový kontakt a bol som pozvaný, tak som tam nemohol chýbať.

Vyrazili sme pred obedom ja a moja polovička Janka. Večer sme dorazili do Opole, kde sa k nám pridali ďalší traja ľudia, medzi nimi aj Vítoslav z Rodnej víry. Z Opole sme sa vybrali spolu ku kultovej hore Šlenže v ktorej blízkosti sme boli ubytovaný v menších chatkách. Tu sa rozbehlo zoznamovanie, spojené s pripíjaním a pravdu povediac som si skoro žiadne meno nezapamätal, lebo ľudí bolo mnoho a vodky tiež.

Na druhý deň po obede sa konal pri hore Šlenže menší obrad prijímania nových členov, spojený s ich prísahou. Po ňom sme sa všetci svorne pobrali do Wroclawia, kde sa mal konať obrad. Po obede sme už prišli do parku, kde sa tento obrad konal aj minulý rok. No hoci bolo všetko riadne oznámené a boli vydané povolenia od mesta, čakala tu polícia, ktorá nám v obrade zabránila a ani po viacnásobnom objasnení celej veci nebola ochotná komunikovať, naopak niektorým odobrala doklady (v tejto veci už boli podniknuté príslušné právne kroky). Bolo to dosť nepríjemné keď si uvedomíme že na tento obrad prišli ľudia z Anglicka, Francúzka, Slovenska, Čiech a celého Poľska. No voľky-nevoľky sme sa museli presunúť naspäť k hore Šlenze. Tu sa teda po krátkom posilnení grilovanými klobáskami začal spomínaný obrad. Obrad bol na veľmi vysokej úrovni, dobre pripravený. Mal veľmi dobre prepracovanú obsahovú časť. Po úvode kde sa privítal nový rok, nasledoval súboj mužov v historickej výzbroji, ktorý predstavoval boj Perúna so Zmijom. Perún samozrejme vyhral a temnota bola zažehnaná. Potom nasledovalo upálenie a topenie Moreny v neďalekom jazierku, čo sa síce celkom nepodarilo, lebo bábka Moreny skončila po hodení nie v jazierku, ale v konároch kríkov. Po tomto musela byť teda ubitá palicou, po čom konečne skončila vo vode. Hneď po utopení Moreny sme sa znova presunuli k ohnisku kde pokračoval obrad obchádzaním so zeleným kríčkom, kropením ľudí vodou a rozdávaním vajíčok a obetovaním chleba Svarožicovi. Pri konci zazneli ešte slová na chválu jari a Bohov aj z úst pozvaných cudzincov – teda Vítoslava ako jediného z Čiech a mňa ako reprezentanta Slovenska. Po uzavretí obradu a rozpustení kruhu sa pokračovalo v chatkách neviazanou oslavou a hostinou.

Na druhý deň sme ešte ja, Janka a Vítoslav podnikli výstup na Šlenžu, kde sa okrem iného nachádza aj staré kultové miesto ešte z dôb keltského osídlenia. No potom nám už ostalo len vrátiť sa domov a dúfať že to nebolo naposledy čo sme boli na tak vydarenej akcii.

V závere chcem poďakovať organizátorom za pozvanie a všetkým zúčastneným za krásne strávený čas v kruhu príjemných ľudí.

Sláva jari!

Viac fotiek na: Slowianska Wiara