Jesenná Rovnodennosť

Trošku oneskorene, ale predsa sme i my tu na ďalekom východe oslávili Jesennú rovnodennosť. V sobotu 27.9. sme sa tu zišli síce v neveľkom počte štyroch ľudí, ale zato odhodlanie nám nechýbalo. Našu skupinku som tvoril ja, moja Svetluška, Namtar zo Spišskej a Ivan z Košíc.

Po obede sme dorazili do Abranoviec, kde sme po dohode so starostom vyrazili k Raslavkameňu. Tu patrí zvláštna vďaka Raslavovi z Prešova, ktorý už dávnejšie dohodol všetko potrebné a aj započal s vytvorením kamenných kruhov okolo kameňa, ktoré sme my dokončili a pridali aj ohnisko pre turistov, tak ako bolo dohodnuté. Touto cestou sa rovnako chcem poďakovať aj starostovi obce Abranovce, ktorý nám vrelo vyšiel v ústrety a prisľúbil osadenie informačných tabúl na samorastoch a lavičky pre turistov.

Po príchode ku kameňu sme najprv vyčistili miesto na turistické ohnište, zozbierali kamene a drevo. Ohne sme zapálili dva, aj keď so značným úsilím, jeden v turistickom ohnisku a druhý vo väčšom kruhu pri kameni. Potom ako padol na les tieň prichádzajúcej noci sme započali krátky obrad.

Najprv sme kruhy začarovali proti pôsobeniu zlých síl obchádzaním, sypaním soli a zariekaním:

V mene Roda kreslím kruh, symbol nekonečnej moci,
by dnu nevstúpil zlý duch, Perún bol nám na pomoci.
Kruh ochráni čo je vnútri, udrží von čo je zlé,
stena nech nás obostúpi, čarovný kruh vytvorme.

Potom nasledoval príhovor k duchu Raslavkameňa a bohyni zeme, úrody a osudu Mokoši. Tej sme sa poďakovali za všetko čo nám tento rok priniesol, poprosili ju o zdravie a múdrosť, ktorá je ukrytá v kameni a zemi, strážiacej aj prach našich predkov ako odkaz na minulosť, na ktorú nehodno zabudnúť, lebo ten kto zabudne na svoju minulosť, nemá ani budúcnosť. Bohyni sme obetovali mince hodené pod kameň a medovinu, ktorá nám však postupne horkla, či skôr skysla v ústach. Bohovia nech zavarujú od ďalšej takejto medoviny toho čo ju vyrobil. Niečo tak odporné som ešte nepil. Chutila tak ako keby ste do medoviny naliali ocot v pomere 1:1. Ostáva nám len dúfať že sme takouto obetou Bohov neurazili. Ďakovali sme aj ostatným Bohom: ohnivému Svarogovi, hromovládnemu Perúnovi a pani zimy a noci – Morane, ktorá sa onedlho ujme vlády. Po obrade sme sa už dali do opekania klobásiek, popíjania medovinky, pivka a besedovania.

Ráno sme ešte podnikli neúspešný výstup na hrad Bodoň, ktorý sme však ešte pred záverom museli predčasne ukončiť, aby sa nám podarilo stihnúť ten jediný spoj, ktorý šiel späť do Prešova.

Ďakujem kamarátom, ktorý sa nenechali odradiť a prišli na toto naše stretnutie a verím že na budúce sa pri podobnej príležitosti stretneme už v hojnejšom počte možno na inom zaujímavom mieste u nás na východe Slovenska.

Mokoša nech aj naďalej isto vedie naše kroky po ceste osudu.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.