Nedeľná kačica

Bolo celkom prijemné nedeľné poobedie, a po úmornom štúdiu sa v mojom srdci opäť ozvalo volanie divočiny. A keďže sa držím hesla Pavla Barabáša : Choď tam, kam chceš ísť... , neváhal som sa rýchlo poobliekať a hor sa objavovať krásy bratislavských lužných lesov. Keďže bývam na internáte Družba, ktorý sa nachádza prakticky hneď pri toku Dunaja a jeho Karloveskom ramene, stačilo mi prejsť pár krokov a hneď som sa ocitol pred klasickým nepriechodným lužným porastom. Na moje šťastie v tomto ročnom období (jeseň) až taký nepriechodný nie je ?. Pred vstupom do lesíka na brehu ramena ma privítala stará známa ochranárska tabuľka so slovenským štátnym znakom, ktorá ma informovala, že sa chystám vstúpiť na územie európskeho významu. Po pár metroch som ihneď pochopil ten význam. Všade samé igelitky a fľaše od alkoholu. Ale tak čo by človek čakal od chráneného územia vedľa vysokoškolského internátu plného študentov. Ale snáď musí existovať nejaký spôsob ako sa o chránené územie máme starať. Načo potom máme dobrovoľných strážcov prírody. Z mojich skúseností môžem povedať, že väčšina z nich je len banda zakomplexovaných ľudí, ktorý si svoje komplexy riešia na turistoch a bohužiaľ aj na vedcoch, ktorých neustále buzerujú, že im chodia po rajóne. A absolútne ich nezaujíma, že máme na výskum povolenie. To je moja osobná skúsenosť s dobrovoľnou strážou prírody. Tak keď už nemajú inej roboty tak by im malo byť nariadené aby aspoň sa podieľali na udržiavaní územia v čistote. Toto sa samozrejme netýka profesionálnych strážcov prírody v národných parkoch. Sú to dobrý ľudia, ktorým na prírode naozaj záleží.
No a teraz späť k téme. Cieľom mojej cesty sa bolo dostať na ostrov a na umelú hrádzu, na ktorú sa dá dostať iba pri nízkej hladine Dunaja. Môj predpoklad sa potvrdil a predo mnou sa rozprestrel úsek dna ramena, po ktorom sa dalo dostať na mnou zatiaľ neprebádaný ostrov a hrádzu. Rýchlo som prešiel kamenisté dno obsypané lastúrami škľabiek a už sa začala moja objaviteľská expedícia do týchto pre mňa neznámych končín. Pomaly som prešiel po vlhkej lužnej pôde a dostal som sa až na hrádzu, čo bolo aj mojím cieľom. Tak som sa na ňu vydriapal a chvíľu poprechádzal po balvanoch a ticho rozjímal nad krásou prírody. Ako si tak chodím, zrazu mi padol pohľad na niečo oranžové medzi skalami. Keď som podišiel bližšie zistil som, že je to kačica. Ale nebol to ten známi milý operenec brázdiaci hladinu rieky, ale u širokej pospolitosti narkomanov obľúbený nástroj na fajčenie marihuany. A ako sa tak zamýšľam na hlúposťou ľudí, hneď som aj zbadal dvoch chlapcov v hiphopovom oblečení ako si idú dať svoju sviatočnú nedeľnú dávku z kačice. Keď ma tam zbadali tak ostali celý vyplašení, a tak ako tolerantný človek som sa prechádzal ďalej aby som im nepokazil nádhernú chvíľu prijatia debility do svojho mozgu. Áno, je to tak. Marihuana je droga hlupákov. Je vedecky dokázané, že užívanie marihuany spôsobuje vysoký pokles IQ a človek sa doslova stáva hlupákom. Ale tak čo už, taká je doba. Mládež sa v tomto svete nudí a snaží sa odpútať od reality. No namiesto toho aby sa od nej odpútali, stávajú sa ešte viac závislými na tomto svete a navyše sa stávajú natoľko hlúpymi, že sa nakoniec stanú len úbohou bábkou v rukách spoločnosti, absolútne neschopnou meniť smer svojho osudu. Úbohé sú to bytosti. Preto keď sú medzi vami nejaký húliči, vykašlite sa nato, inak skončite úplne vymletý. Ostanete len mentálne zaostalou bábkou v rukách ľudí, ktorý s vami budú manipulovať. Tak toto bol môj zážitok s fenoménom nedeľnej kačice a dúfam, že raz sa z tejto kačice stane vyhynutý druh.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.