Kračún 08

Tam kde sa spája podsvetie z nebesiami, tam kde je na kopci v lese prastará dračia jaskyňa, práve tam sa odohral obrad k zimnému slnovratu. Na kopci Malá Sobraná, ktorého názov pochádza pravdepodobne od soborov, ktoré sa tu konali je veterná jaskyňa v ktorej žijú malé draky – salamandre. Práve v zimnom období z nej stúpa kúdeľ bielej pary a sála z nej teplo. Nie náhodou si ju už naši predkovia vybrali za posvätné miesto.

20.12. neďaleko Prešova nad obcou Mirkovce sme sa zišli ôsmi východniari a jeden stredoslovák aby sme si uctili našu matku Mokošu a zlatého Dažboga. Poschádzali sme sa z rôznych kútov východného Slovenska, aby sme vedno oslávili tento, snáď najdôležitejší sviatok v roku. Mstivoj z Banskej Bystrice strážil toto miesto už od predošlého dňa. V sobotu ráno som dorazil ja s mojou Svetluškou zo Stropkova, Namtar zo Spišskej a Raslav z Prešova. Privítalo nás nevľúdne počasie v ktorom rozložiť a udržať oheň bolo umením, preto sme hneď rozvinuli celtu a pod ňou rozložili oheň. Raslav zatiaľ z navŕšených kameňov vybudoval kruh vôkol ústia do jaskyne a osadil dva koly symbolizujúce boha a bohyňu, ktorých sila sa tu snúbi vedno. K ohňu popoludní dorazili aj Amos s Vierkou z Prešova sprevádzaný Šimonom z Košíc a Weleslawom z Bardejova.

Obrad sa začal tesne pred západom slnka, aby sme tak pomohli preniesť žiarivú silu slnka ohňom do nového roka. Začal som privítaním zúčastnených a vyhnaním démonov tmy. Po vytvorení kruhu, začal samotný obrad ku ktorému boli prizvaný aj naši predkovia. Do kruhu sme uložili reťaz svornosti a sekeru pre ochranu. Najprv sme sa rozlúčili so starým slnkom a zapálili badniak pomazaný medom a obsypaný makom. Potom sme sa od ohňa nachvíľu presunuli k ústiu jaskyne, kde sme si uctili našu matku zem – Mokošu, ktorá sa uložila na zimný spánok, z ktorého ju znova preberú až hrejivé lúče Svarožica. Po návrate k ohňu predniesol Namtar prípitok Dažbogovi ale i iným bohom – Perúnovi, Svarogovi, Lade a ďalším, obetovanie predkom, požehnanie zelenou ratolesťou a obilím a rozdelenie si chleba Kračúna spoza ktorého pevne verím na budúci rok už Namtara neuvidíme. Nakoniec sme dali priestor, aby bohovia mohli prejaviť svoju vôľu pri veštení z jabĺk a orechov. Nasledovalo už len zrušenie kruhu a hostina.

Veselo bolo aj vďaka Weleslawovej hre na fujaru a dobrej medovine. Ako to už býva pri žiari ohňa sa prebrali rôzne témy a nebyť toho že sa nám minula medovina, snáď by sme sa domov ani nepobrali. Badnika ostali strážiť len dvaja na všetko odhodlaný – Mstivoj a Namtar. Udržali oheň a ráno tak mohli spokojne privítať mladého božica na jeho ceste, ktorú opäť započína aby nám ľuďom prinášal teplo a svetlo nielen na zem, ale aj do duší.

Tu chcem ešte raz poďakovať všetkým ktorý napriek počasiu a vzdialenosti prišli na toto úžasné miesto, aby sme tak mohli sláviť spolu, tak ako to robili už naši dávny predkovia v súlade s prírodnými zákonmi a Slovenskou dušou.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.