Reportáž z Kračúna 11

Na konci Mrazňa – rozumej Decembra sa už tradične rodnoverci stretli, tentoraz pri Malej Sobranej, aby sa rozlúčili s rokom starým a privítali rok nový. S rokom 2012 sa spájajú aj rôzne špekulácie, ale o tom inokedy. Na základe uvedomovania si totožnosti s prírodou, a ako aj prejav vďaky za dary prírody, sa do lesa na vyvýšené miesto priniesol kváder kamennej soli pre srnky, ktoré cez zimu nemajú toľko živín ako cez leto. V plánovanom čase sa už na spomínanom mieste zišlo približne 20 účastníkov a počas vecných rozhovorov pripravovali členovia miesto a obrad. Ešte pred obradom boli pri ohni prednesené úvahy o pokračovaní rodnej viery a Slovenského národa a jeho neľahkej budúcnosti. Predovšetkým bola poučná a potrebná úvaha o podobenstve reťaze v chápaní kontinuity a rozvoja Slovenov v tom, že mať deti a rozvíjať náš národ je našou povinnosťou priamo vyplývajúcou zo Slovanstva. Rovnako bola spomenutá myšlienka prirovnania Slovenov k sekere – k nástroju užitočnom v práci ako i v boji.

So stmievaním sa položili dary a obetiny k vyobrazeniu Dažboga, ktoré vytvoril náš zručný priateľ Matej. A potom bol vytvorený kruh, aby sme sa mohli oddať obradu. Vedomci Dragovid a Weleslaw viedli obrat s veľkou duchovnou hĺbkou a vážnosťou, ktorá prislúcha tomuto obradu. Kruh, ktorý sa obchádzal bol vytvorený z kameňov, ktoré paradoxne boli nahádzané v Malej Sobranej a poslúžili na tento účel pozitívne. Hlavným dôvodom obradu bola vďaka za všekto dobré i zlé. Dnešný človek vďaka povrchnému a deformovanému vnímaniu sveta nedokáže ďakovať za veci v jeho ponímaní zlé, lebo si nedokáže predstaviť prírodné zákony od Najvyššieho ako dokonale pracujú. Po chválach nastala druhá časť obradu vychádzajúca z jeho podstaty – priania. Priania, ktoré sa intenzívne vyslovia a stále sú na pamäti sa aj vyplnia. Priatelia si priali úspechy v živote, v škole ale aj priania vyššieho rázu ako blaho a rozvoj Slovenského národa.

Záver obradu bol v znamení spájania – formou vlastnoručne napečeného chlebíka, ktorým nás pohostil Dragovid. Urobil tak jedným z najobľúbenejších zvykov hospodárskej mágie kedy sa skryl za koláč a pýtal sa družiny či ho vidia, a ak odpovedala, že áno tak žrec odpovedal, že nech na ďalší rok je ten koláč taký veľký, aby ho nevideli.

Moje osobné zhrnutie z obradu je to, že bol vedený na hlbokej úrovni a človek ak sám chce si môže z týchto obradov veľa odniesť. Najpodstatnejšie je to, že by to mal potom previesť do každodenného života. Negatívom bolo, je, aj bude fajčenie účastníkov a komentáre počas obradu. Nie sme malé detí, že potrebujeme každú našu myšlienku povedať hneď a nahlas keď nás to napadne, bez toho aby sme boli vyzvaní.

Záverom by som chcel poďakovať občine Svätoháj za tento obrad a všetkým priateľom, s ktorými sa tradične stretávame. Je to aj výzva pre všetkých mladých ľudí čo sa hľadajú a nevidia čo majú pred očami – svoju rodnú vieru vychádzajúcu z ich rodnej zeme. Preto mladý Sloven a Slovenka – poďte k nám.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.