Kupalo 09

Odpradávna sa ľudia v našich krajoch radovali z času keď slnko, ktoré nám dáva silu, obživu a teplo, dosahuje svoju najväčšiu moc. Rovnako aj naši priami predkovia starý Slovania a Slováci si v tento deň uctievali slnko, ktoré oni volali Dažbog, teda boh ktorý dáva.

Rovnako aj my, vedomí si svojich koreňov a príslušnosti vydali sme sa poďakovať Dažbogovi za jeho slnečné lúče, ktoré oplodňujú našu matičku zem, veľkú Mokošu. Poďakovať slnku by sme samozrejme mohli aj doma, bez toho aby sme sa niekam trepali 300km, to je pravda. No cieľom zorganizovania spoločného celoslovenského obradu nebolo len uctenie si nebeskej hviezdy, ale i spoločné stretnutie, ľudí blízkych si srdcom, ľudí hlásiacich sa k odkazu našich predkov. A tak sme sa z východu vybrali dvomi autami na juh stredného Slovenska.

Zišli sme sa všetci v slušnom počte na lazoch pri dedinke Hrušov. Stretnusie zorganizovalo päť občín, teda skupín ľudí hlásiacich sa k Rodnej Viere z celého Slovenska: Perúnov Kruh Nitra, Perúnov Kruh Turiec – Rarach, Svätoháj Rodnej Viery, Tvorilad a jemu blízky ľudia a Dažbogovi vnuci. Škoda že nemohli prísť aj Pecúchovci. Piatkové horúčavy vystriedalo v sobotu daždivé počasie, no napriek tomu sa podarilo všetko nachystať a pripraviť. Počas dňa to síce vyzeralo ako zraz pre legalizáciu marihuany, no ale červené oči sme mali skutočne iba od dymu z ohňa na ktorom sa varil guľáš a pri ktorom sme sa všetci pod celtou hrčili aby sme sa uchránili premoknutia. K večeru po generálke sa začali oslavy. Najprv zápasenie, kde si mocný chlapi zmerali svoje sily, víťaz osadil drevený penis na ktorý potom devuchy hádzali pleteným vienkom, čo malo symbolizovať akt oplodnenia. Potom nasledovala lukostreľba a samotný obrad.

Pred vstupom na obradné miesto si všetci umyli ruky. Potom bol vytvorený čarovný kruh chrániaci toto miesto a všetci účastníci boli vydymení. Štyri vatry zapálené kresadlom horeli na každú svetovú stranu, ktorou Dažbog prechádza na svojej púti po oblohe a každá z nich bola zasvätená iným bohom. Severná strana Morene a Chors, východná Perúnovi a Stibogovi, južná Svantovítovi a Jarovítovi a západná Mokoši a Velesovi. V strede horela ústredná vatra venovaná Dažbogovi Svarožičovi ako aj jeho nebeskému otcovi Svarogovi a Lade.

Slnku sme obetovali vodu, listy papradia, pražmo a ďalšie obetiny. Odznela modlitba na slávu Dažboga, Svaroga i Lady, privolali sa do kruhu predkovia a potom modlitby na chválu i ostatných bohov. Rozdelil sa obradný koláč, vypila medovina a každý kto chcel mohol chváliť Rodných bohov spôsobom sebe vlastným.

Po obrade sa konečne začalo hodovať. Pochutnali sme si na skvelom mäsovom i bezmäsitom guláši, vypili medovinky a pri ohni rozprávali príbehy. Kto vydržal, vydržal, kto šiel spať ten spal. A ráno už len pobaliť a odchod. Ďakujem všetkým čo prišli a zvlášť tým čo prispeli svojím dielom k zorganizovaniu tohto prvého, no verím že nie posledného stretnutia Zväzu Slovenských Rodnoverných Občín.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.