Osud prírody je v našich rukách

Príroda, tá čo nám dáva život, čo do našich pľúc prináša kyslík, čo náš smäd hasí vodou...Nemalo by predsa platiť pravidlo „Aký požičiaš taký vráť“ ?
V prirodzenom kolobehu života a prírody áno, no ten kto tento systém narušuje je práve sám človek. Pre nás ľudí však platí len egoistické „ber čo najviac“ a tu práve nastáva kameň úrazu. Kedysi dávno, keď pre ľudí, stelesňovala príroda nadprirodzenú silu a posvätnú vieru, sa človek pokúšal prírode vrátiť to čo mu každým dňom dávala. Možno si pomyslíte, že zakopávanie oblia či iných pokrmov, ako obetný rituál je smiešne, no vtedy to práve malo vyšší význam, kedy sme my ľudia vzdali úctu niečomu vyššiemu, kolobehu, ktorý sa nezastaví. Obracali sme sa so sklonenou hlavou, aby sme neuškodili tomu čo sa hovorí príroda, v dnešnej dobe už len pojem pre tých čo sa snažia vypadať ľudsky, pričom je to len pokrytecká pretvárka.
Lesné háje boli posvätné a voda bola priam bohom, i za úrodu za ďakovalo pôde. Pýtate sa prečo? Tieto veci sa absolútne vyhýbajú materiálnemu pochopeniu správania sa k hlbším hodnotám života, preto sa životným potrebám pripisovali nadprirodzené vlastnosti.
V okolí prameňov si ľudia stavali svoje prvé sídla, pretože dávali život. Dnes je voda predajnou surovinou a rieky miesto kam možno beztrestne vypúšťať najväčší odpad priemyselných závodov. Lesné porasty sú miestom, kde sa protizákonne rúbe drevo a vyváža ilegálny odpad.
Príroda bola kedysi schopná spamätať sa z povodne, z požiarov i z obrovských veterných smrští. Tento obrovský kolobeh, kde všetko malo svoje miesto zničil ľudský individualizmus a egoizmus. Boli sme to my, kto naštrbil to čo fungovalo ako tie najpresnejšie hodinky na svete, preto je len na nás aby sme toto všetko napravili.
V našich rukách je, aby sme zabránili obchodovaniu s tým najcennejším čo na tomto svete máme, aby sme udržali to čo to po milióny rokov fungovalo, aby sa tento svet nepremenil v jedno obrovské betónové väzenie.
Keď si chcete odpočinúť, nabrať nových síl a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, máte pocit tej najväčšej slobody a radosti, preto sa vždy vyberieme na výlet do lesov a hôr, ktoré si od vás nevypýtajú poplatok za relax, ani poplatok za ubytovanie. V prírode platí zákon preži, neexistuje tu sebecké myslenie, tu vás neokradnú ani vám nezničia vaše nové auto...
Preto ničiť prírodu je ako postupne si zabodávať hrot kopije do chrbta, pričom si v pravidelných dávkach podávate morfium. A až zistíte, že pominul efekt morfia, upadnete do totálneho stavu sebazničenia.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.