Perúnov deň

Tak ako asi mnohý registrovaný užívatelia stránok Krugu Peruna, som aj ja dostal e-mailom pozvánku na Velestúr. A ako jediný z úplne neznámich som sa tam aj vybral. Zbalil som si veci, vzal svojho psa a v piatok ráno 20.7. som naštartoval svojho ohnivého tátoša. Mal som namierené do Kremnických vrchov, do dedinky Badín pri Banskej Bystrici.

Po ceste z Badína k Velestúru som si stihol troška aj omrknúť Badínsky prales. Je to jedľovo bukový les s prímesami iných drevín, napr. javorov. Ako som sa dočítal na informačnej tabuli táto NPR bola založená už v roku 1913 a patrí tak k najstarším na našom území. Má rozlohu 30,7ha. Najvyššia jedľa meria 46 metrov, najširšia má obvod 553 cm a najširší buk 496 cm. Potom som pokračoval ďalej a až k večeru som došiel na miesto táborenia zvané Hostinec. To som už samozrejme prišiel v čase keď bola zábava v plnom prúde a väčšina ľudí mala riadne vypité, ako sa na pohanov patrí.

Hneď v sobotu ráno som sa vybral obzrieť si Velestúrske runy, ktoré sa nachádzajú na Velestúrskej skale len 15 minút cesty od Hostinca. Prekvapilo ma ako dobre sú viditeľné (až neskôr som sa dozvedel že boli už v dnešnej dobe zvýraznené). Potom pokračovalo moje zoznamovanie s členmi Krugu Peruna a ostatnými zúčastnenými. Bolo nás tam zhruba 40 ľudí. Najväčšie ovácie zožala moja fenka Československého vlčiaka - Abia. Bola fakt populárna a vďaka nej som aj dostal prezývku „Vlkoslav“. Po obede som si bol obzrieť kapišče neďaleko Velestúru, bolo premiestnené mimo turistických chodníkov, pretože bolo v minulosti zničené nejakými neprajníkmi. Je pekne spravené a ako som sa dozvedel do budúcnosti sa počíta s jeho rozširovaním a pridávaním modiel ďalších Bohov. Pri vstupe sú dve modly predstavujúce babu a deda. Potom nasleduje brána s vyrezanými slovanskými symbolmi a samotné kruhové kapišče s modlou Perúna a Svantovíta.

Medzi zúčastnenými ma tiež zaujali ľudia predstavujúci Oživenú Históriu – teda oblečený v staroslovanských či severanských odevoch a majstri kováči u ktorých som si hneď aj objednal jeden staroslovanský nôž. Večer začala „Velesiáda“, čož boli vlastne akési športové hry odmeňované aj vecnými cenami. Boli tri disciplíny: hod klátom, pretláčanie a zápasenie. Hlavne zápasenie bolo veľmi napínavé a zábavné.

Po týchto hrách sa časť odobrala pripraviť obetište na obrad svätenia sviatku Boha Perúna. My ostatný sme zatiaľ čakali dole a potom už po zotmení sme sa ako jeden sprievod vybrali hore. Keď sme prichádzali k obetišťu, vítala nás emotívna hudba gájd, ktorá spestrovala aj celý obrad. Kapišče bolo osvetlené mnohými ohňami a fakľami, čo navodzovalo skutočne slávnostnú atmosféru. Predstavitelia Germánskej a Keltskej viery ostali pred bránou, my sme pokračovali dnu do kapišča kde sa odohrával obrad. Nasledovalo privítanie účastníkov, osobitné obety a prijímanie nových starovercov. Pri tejto príležitosti som konečne aj ja oficiálne prijal starú rodnú vieru. Takto som len potvrdil to čo som v srdci pociťoval už dávnejšie. Potom nasledovalo niečo ako obdoba kresťanského svätého prijímania, kde si postupne každý odlomil a odpil z obetného chleba a medoviny. Tie boli nakoniec obetované Bohom. Samozrejme súčasťou obradu bolo ďakovanie Bohom a prosenie o silu a pevnú vieru.

Po obrade sa začali oslavy, kde sa viedli rôzne debaty, spievalo sa a hlavne pilo až do rána. Ako ináč samozrejme medovina a pivo. No a pred obedom v nasledujúci deň mi už neostávalo iné ako pobrať sa na spiatočnú cestu domov. Ale tých 500 km do Kremnických vrchov a späť do Stropkova sa mi veru oplatilo merať.

Na záver sa chcem ešte poďakovať všetkým organizátorom a zúčastneným za príjemne strávený víkend. Ďakujem.