Perúnove dni 09

Po prvý krát som sa koncom druhého júlového týždňa vybral do Kremnických vrchov, aby som sa tam zúčastnil slávenia Perúnových dní, ktoré na tamojšom Velestúre už tradične organizuje Kruh Perúna. Pretože som chcel spoznať aspoň zlomok okolia, vybral som sa na sviatok dva dni vopred. Ako prvý som mal možnosť zhliadnuť samotný vrch Velestúr s jeho neopakovateľnou atmosférou i tak často spomínaným runovým nápisom. Otázku jeho pravosti či nepravosti nechám na úsudok čitateľov. Vopred som sa oboznámil aj s obradným miestom, kde k Velesovi, Perúnovi a Svantovítovi, Babe a Dedovi pribudla vďaka rodnovercom z Perúnovho kruhu i Rodova modla. Nasledujúci deň sme sa v trojici vybrali navštíviť prales Mláčik. Je to nádherné miesto, kde rastú prastaré stromy, čo už po stáročia hľadia na našu otčinu. Ani slová, ani fotky nedokážu vyjadriť krásu a moc takýchto miest, preto už len dodám, že je vždy smutné vracať sa z nich pomedzi obľúbené monokultúry a miesta stavebnej činnosti, ktoré až príliš často „krášlia“ našu zem.

Do tábora sme sa vrátili práve včas, aby sme sa stihli pripraviť na program slávností. Ten zahájili zápolenia vo vrhu klátom, preťahovaní lanom, zápasení a pretláčaní spolu známe aj ako Velesiáda. Na slávne zápolenia hrdinov sa prišiel pozrieť i samotný Perún, čoho dôkazom sa stala hmla, ktorá postupne pohltila kraj a údery hromu. Za tými došiel i lejak a chvíľu bolo nejasné, ako vlastne budeme pokračovať. Živly sa však aspoň na čas umúdrili a my sme vyšli na božište, aby sme tu vzdali úctu bohom i predkom, predovšetkým však Hromovládnemu, ktorého meno tieto dni nesú. V kruhu nás stálo štyridsaťšesť, okrem členov občín Perúnovho kruhu sa zúčastnili rodnoverci z celého Slovenska, ale aj milí hostia z českej Rodnej víry a poľskej Slowianskej wiary. Zo Svätohája sme tu boli prítomní len dvaja, okrem mňa naša čerstvá členka, Dominika. Atmosféru samotného obradu dopĺňali zvuky gájd a rohu i nádherná kulisa okolitých vrchov, z ktorých sa k nebu vznášala para. Po obrade boli bohom ponúknuté dary a nasledovalo prijímanie nových členov do kruhu rodnovercov. Potom nasledovalo hodovanie, ktoré v mnohom pripomínalo staré legendárne časy aspoň potiaľ, pokiaľ ma pamäť neklame. Na záver chcem pozdraviť všetkých, ktorých bolo pre mňa potešením znovu stretnúť alebo na tejto slávnosti spoznať.

Sláva bohom! Sláva predkom! Sláva rodnej matke zemi!

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.