![]() |
|
| Prírodno Duchovno Minulo | |
|
Prečo NIE SME sekta |
|
|
Niektorí ľudia pri pohľade na fotografie z našich obradov si možno povedia, že „to je nejaká sekta“. V tomto článku sa zamýšľam prečo to tak je, čo ich k tomu vedie a hlavne vysvetľujem prečo sa podľa môjho názoru mýlia. ![]() Slovo sekta je pravdepodobne odvodené z latinského slovesa secare (vo význame sekať či oddeľovať), alebo z lat. secta (spôsob života), ktoré je odvodené od lat. slovesa secta, sequi (znamená nasledovať), ktoré zas pochádza z gréckeho hairesis (voľba, spôsob myslenia). Hovorovo je sekta výraz pre skupinu, ktorá spravidla radikálnym spôsobom zastáva ideologické alebo náboženské alebo náboženstvu podobné názory odlišné od základných hodnôt „väčšiny“ spoločnosti, alebo všeobecnejšie pre skupinu, ktorá sa odštiepila od nejakej organizácie. V bežnej predstave je pojem spätý so skupinou radikálov zhromaždených okolo charizmatickej osobnosti. Pozrime sa teda na niektoré definície pojmu sekta. Sekta je skupina ľudí, budujúca si svoju identitu na odmietaní možnosti ľudstva napredovať v niektorej oblasti poznania, obvykle náboženskej (náboženské sekty) alebo spoločenskej (mnohé autoritárske režimy majú sektársky charakter). Postoje k nečlenom sekty sú pohŕdavé (členovia sekty sa považujú za vyvolených), alebo nepriateľské (pôvod z nejakej zaznávanej spoločenskej skupiny, rasistické predsudky). Súčasťou odmietania všeobecne uznávaných poznatkov väčšinovej spoločnosti je odmietanie dialógu a komunikácie, ktorá by mohla spochybniť "neomylnú" pravdu. Dokonca členovia sekty si sami robia autocenzúru prijímaných informácií. Takto sa od všeobecne prijímaných poznatkov izolujú jednotlivci, národy, alebo celé spoločenské systémy. Vstup do sekty je podmienený absolvovaním určitých obradov, ktoré sú charakteristické pre každú jednotlivú sektu. Obvykle sú významnou súčasťou manipulačných techník, zbavujúcich jednotlivca jeho osobnostnej identity a emočných väzieb na jeho pôvodné rodinné zázemie. Sektárska manipulácia je v podstate založená na vymývaní mozgov - brainwashingu. Charakteristickou črtou sekty je potláčanie osobnostnej identity jej členov a nadväzne ich totálne podrobenie sa vodcovi. Na zamaskovanie zámeru potlačiť osobnostnú identitu sa používa zdroj „neomylnej“ pravdy, obvykle vhodná (posvätná) kniha, ktorá sa stáva absolutizovaným zdrojom sústavy pravidiel. Väčšinou sa sekta upne na určitý, „tradičný“ hodnotový systém, ktorý charakterizoval nejaké ľudské spoločenstvo v určitom vymedzenom úseku dejín a osvojí si ho ako jedinú a nemennú pravdu, obvykle sprostredkovanú pomocou posvätného, nezmeniteľného zdroja informácií. Označenie sekta je dnes silne emocionálne a ideologicky zaťažené. Používa sa často v zmysle nadávky s úmyslom pošpiniť, očierniť či inak poškodiť skupine, proti ktorej je toto obvinenie vznesené. Umiernené kruhy sa preto tomuto pojmu vyhýbajú a vedci zaviedli aj presnejší pojem „totalitná religiózna skupina“ alebo „manipulujúca religiózna skupina“. Presnejšia charakteristika týchto skupín je nasledovná: - spôsobujú psychickú závislosť členov od skupiny, - zmocňujú sa majetku členov skupiny alebo jeho podstatnej časti, - zneužívajú ich prácu v prospech skupiny, či vodcu skupiny, - prenasledujú tých, ktorí skupinu opustili alebo ju kritizujú. Takže tuto máme od vedcov vcelku presnú definíciu pojmu sekta ako manipulujúcej, totalitnej náboženskej skupiny. K takémuto presne zadefinovanému rámcu je veľmi ľahké sa vyjadriť. - naše zoskupenie (občina) určite nespôsobuje žiadnu psychickú závislosť členov, nepoužíva žiadne vymývanie mozgov a nikomu nevnucuje svoje postoje a názory. - určite sa nijakým spôsobom nezmocňujeme majetku členov, dokonca nevyberáme od členov ani len malé príspevky na nutné zabezpečenie obradov a činnosti. - nikoho prácu určite nezneužívame, istá práca či príspevok v naturáliách je potrebná pre zabezpečenie činnosti, ale je to len v minimálnej miere a na základe úplnej dobrovoľnosti. - nijakým spôsobom neprenasledujeme ľudí, ktorí s nami ďalej nespolupracujú, do občiny a z občiny sa vstupuje voľne bez akejkoľvek viazanosti a rozumnú kritiku si vážime. Pozrime sa však aj na ostatné definície zvýraznené tučným písmom v texte vyššie. Naša občina nie je proti pokroku ľudstva, avšak je za to aby to bol pokrok trvalo udržateľný v súlade s prírodou, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto pokroku pre hromadenie ziskov. Pre svoju činnosť využívame poznatky vedy ako história, etnografia, etymológia, archeológia, ekológia a iných. K nečlenom sekty máme priateľský vzťah, väčšina z nás má priateľov a príbuzných kresťanského vierovyznania. Nemáme radi len fanatikov a ľudí, ktorí nás bezdôvodne očierňujú. Neodmietame diskusiu a komunikáciu s nečlenmi či inými vierovyznaniami, naopak často sa takýchto diskusií zúčastňujeme. Neuznávame žiadnu neomylnú pravdu. Pre vstup do našej občiny neexistuje žiaden obrad, vstup nikoho k ničomu nezaväzuje, neodtŕha od rodiny, priateľov (ak pravda títo nie sú fanatici, ktorí ho preto zapudia). Naša občina nemá žiadneho vodcu, je založená na princípe demokracie a slobody a o dôležitých otázkach sa rozhoduje snemom, kde rozhoduje väčšina. Neuznávame žiadne dogmy, žiadnu neomylnú a nespochybniteľnú pravdu. Nedávame svojim členom žiadne príkazy a zákazy. V závere by som chcel podotknúť že nás často kritizujú práve príslušníci kresťanskej viery. Tu by som bol rád ak by si uvedomili, že kresťanstvo tiež začínalo ako židovská sekta, teda hnutie, ktoré sa odtrhlo od pôvodnej židovskej viery a nebolo touto uznané a pochopené. Neskôr v čase stredoveku cirkev výrazne brzdila vedecký pokrok. Postoje k nečlenom boli nie pohŕdavé ale priam vražedné (upaľovanie čarodejníc, križiacke výpravy, vzájomné boje katolíkov, protestantov či pravoslávnych...) a aj dnes dochádza k napádaniu inovercov, ktorích hanlivo označujú za pohanov či modloslužobníkov. Ak sa pozrieme na niektoré tmavo vyznačené definície, tak kresťanská cirkev má k nim určite bližšie ako rodná viera. Má jedného vodcu, ktorého rozhodnutia sa nemôžu spochybňovať, prísnu hierarchiu. Má posvätnú knihu, ktorá hlása jedinú pravdu, rozhodnutia cirkvi sú sväté a jediné pravdivé. Od svojich členov prijíma nemalé príspevky vo forme daní a dobrovoľných príspevkov. Vstup do katolíckej cirkvi je na základe obradu, ktorý je vykonaný tak, že sa človek nemôže slobodne rozhodnúť či to naozaj chce (krst malého dieťaťa). A žiaľ často sú v kostoloch aj snahy o manipulovanie ľudí ohľadom ich politickej príslušnosti. Cirkev často prikazuje ľuďom ako sa majú chovať vo svojom civilnom živote, dáva im zákazy a príkazy a pritom sama nemôže o sebe povedať, žeby sa správala podľa svojich dogiem (obohacovanie sa cirkvi, pedofilné aféry...). Označovanie nás ako sekta beriem teda ako nepodložené a ako špinenie nášho dobrého mena aj keď z nevedomosti na odstránenie ktorej aj vznikol tento článok, aby k tomuto viac nedochádzalo. Ďakujem za pochopenie a prepáčte ak som sa náhodou týmto článkom niekoho dotkol. Dragovid
|
|
| Obsah týchto stránok je voľne šíriteľný pod podmienkou uvedenia autora a zdroja. | |

