Raslavkameň

Raslavkameň sa spomína v roku 1907 v Časopise slovenskej muzeálnej spoločnosti (františkánsky mních Jozef Pospech s rehoľným menom Kapistrán) ako kameň, ku ktorému miestni obyvatelia prinášajú obete (drevené lyžice a peniaze, tiež kusy odevu a stužky z kaderí mladých dievčat kvôli získaniu krásy a manžela), o deväťdesiat rokov ho opäť vypátral Ing. Ján Ducár, pričom zistil, že je stále používaný na magické účely – liečenie, o čom sme sa presvedčili ešte aj v roku 2005.

Kameň je zarastený machom, na hornej strane ma štyri výrazné a jednu menšiu jamku, ktoré pripomínajú otvory pre ústa, nos a oči. Niekoľko ďalších menej výrazných jamiek je súčasťou takmer nebadateľnej dekorácie. Antropomorfná podoba je výsledkom náhody na základe ktorej vznikla ako viera v zázračnú moc kameňa, tak aj neskoršie povesti o skamenenom rytierovi z neďalekého hradu. Na prvý pohľad pod machom takmer neviditeľné čiary vytvárajú kolesá rovnaké, aké nachádzame aj na iných kamenných kultových objektoch. Taká istá dekorácia je na kameňoch z kultového objektu v Holíči, kde prekrýva vysekané obrazce nástrojov. Obrazmi kolies sú dekorované viaceré pamiatky západnej Európy, ale aj megalitické pamiatky v Afrike a v Austrálii.

Raslavkameň je čiarami rozdelený na tri časti. Čiary vedú cez horné a dolné jamky. Do jamiek smerujú, resp, z nich vychádzajú aj ostatné čiary. Obetné jamky sú navzájom spojené systémom čiar, ktoré obopínajú celý kameň. Jamky sú jednoznačne obetnými jamkami. Kamene s obetnými jamkami sú známe z rôznych megalitických objektov v Európe a obetovanie kameňom tam, kde sa obetné kamene, resp. podobné kamene vyskytujú, je praktizované aj v súčasnosti (Klobúky v Čechách, rôzne miesta vo Francúzsku).

Kruhy a čiary, ktoré spájajú obetné jamky, ako aj rozdelenie kameňa na viacero častí pozdĺžne aj priečne, to všetko súviselo s magickou funkciou kameňa, s predstavou kameňa ako sídla magickej sily, démona (boha). Spojenie kruhov a obetných jamiek čiarami tak umocňuje magickú silu kameňa ako obetného, alebo ako samotného symbolu božstva, ktorému je obeť prinášaná. Čiary, ktoré vedú z obetných jamiek ku kruhom, spájajú obeť vloženú do jamiek s tým, komu je obeť určená, teda s jeho symbolom zastupujúcim tu obeť oslovovanú silu (démona alebo božstvo). Množstvo jamiek, čiar a symbolov neznamená zastúpenie viacerých magických síl, ale len ich opakovaním umocňuje prosbu, resp. príkaz oslovenej nadprirodzenej sile. Čiary, ktoré vyrastajú z jamiek a spoločných bodov sú symbolom plodnosti a rastu. Možnou prezývkou boha s touto funkciou bolo meno Rastislav (Raslav).

Kontinuita viery, doložená nálezmi mincí po niekoľko storočí, nás oprávňuje predpokladať používanie kameňa na magické účely nepretržite z predkresťanského obdobia ako súčasť, resp. pozostatok pôvodnej viery tu žijúceho slovanského obyvateľstva. Dekorácia kameňa je typologicky rovnaká ako na pravekých megalitických pamiatkach, ako aj na pamiatkach datovaných do mladšieho obdobia. Pri kontinuite svetonázorových predstáv od praveku miestami až do súčasnosti a vzhľadom na archaický vzhľad kameňa a jeho dekoráciu ide nepochybne o živú unikátnu pamiatku umiestnenú in situ. Pri určovaní jej veku môžeme zodpovedne rátať s tisícročiami.

- Slovo o Slovanoch ich démonoch a bohoch, 2006, PhDr. Rudolf Irša

V roku 2002 sa na tomto tajomnom mieste uskutočnil záchranný prieskum. Pri revízii sa objavilo až 31 mincí, 22 kovových lyžíc a zlomky z novovekej keramiky. Na kríkoch nachádzajúcich sa nad kameňom viseli farebné stuhy, rolničky a ruženec. Podľa informácie miestnych obyvateľov tu ešte prednedávnom visel aj odstrihnutý dievčenský vrkoč. Zlomky keramiky pochádzajú z najväčšou pravdepodobnosťou z nádob, v ktorých sa na toto pietne miesto prinášala voda. Tá sa nalievala do skalných priehlbín, aby nadobudla liečebné účinky. Zo zachráneného súboru mincí z Raslavkameňa treba vyzdvihnúť najme najstaršiu mincu, Smolnícky polgrajciar Jozefa II (1765-1790) z roku 1776, ktorý posúva hranicu konania miestnych obradov na rozdiel už od citovaného príspevku z roku 1907 až do záveru 18. stor. Zvyšné mince sú rovnako zaujímavé. Ide predovšetkým o platidlá Jozefa I (1848-1916). Z obdobia jeho vlády sa našli 2-haliere z roku 1897, 1908, 1914 (uhorské), 1897, 1906 (rakúske), 10-haliere z roku 1894 (uhorský), 1916 (rakúsky) a grajciar z roku 1859 (rakúsky). Ďalej sa tu získali peniaze Československa a I. Slovenskej republiky, konkrétne 5-haliere z roku 1953-1954, 1967, 10-haliere z roku 1939, 1954, 1965, 1967 (2), 1976 (2), 1978, 20-haliere z roku 1978 (2), 1987, 25-halier z roku 1962, 50-haliere 1978-1979, koruny z roku 1946, 1964 a 2-koruny z roku 1973 (2) a 1976. Dané razby dokladujú, že aj v období silného potierania katolíckej viery režimom povojnového Československa sem ľudia chodili tajne vykonávať magické, liečebné a náboženské obrady. Napriek neprestávajúcim snahám o socializáciu spoločnosti ich uskutočňovali až do zániku Československa a vykonávajú ich tu podnes.

- Numizmatické doklady ľudovej mágie z okolia Prešova, Ján Hunka, Marián Soják

Čo hovorí miestna legenda? Podľa domorodcov mladý rytier Raslav či Radslav z hradu Bodoň proti vôli svojej matky dochádzal za neurodzenou dievčinou do Prešova. Aby ho nemohli matkiny vojaci stopovať, prikul koňovi naopak podkovy. Matka to však zistila a Raslava prekliala. Ten na mieste skamenel. Tie štyri otvory v Raslav kameni, ako ho miestni volajú, sú vraj po kopytách jeho koňa. Toľko legenda, ktorá má aj iné verzie (chodil za inou a prekliala ho snúbenica, alebo ho stihol Boží trest). Raslav bol podľa legendy pozemských slastí užívajúci si kujón, prečo je teda jeho voda liečivá na oči a iné boľačky? O liečení napríklad neplodnosti sa nikto nezmienil. Na slovanský pôvod ukazujú aj miestne názvy - Obran, Bodoň, Žehňa, Lesíček, modla leží na mieste zvanom Dzeduchovské. Osamotený kameň však pravdepodobne uctievali už dávny obyvatelia tohto kraja.

Ako vznikla legenda? Prečo uctievajú skamenelého záletníka? Legenda o Raslav kameni pôsobí stredovekým dojmom. A naozaj, v 14. -16. storočí časť dediny patrila Raslavickým zemanom, teda potiaľ je všetko v poriadku. Ďalšia legenda hovorí, že kedysi tu žil pod Čiernou horou v Temnom lese (súčasné názvy) istý mág, alchymista a černokňažník. Legenda nehovorí, čo všetko napáchal, ale chudák skamenelý pán Radslav mohol byť jeho dielom, matka mohla poskytnúť len obvyklú odmenu. Medzi hradom Bodoň a Temným lesom sa už nachádza len Čertov dol, čo nám pekne dokresľuje stredovekú magickú idylku.

Záhadou je však aj samotný hrad Bodoň. Podľa archeológov a historikov by sa malo jednať o hrad pod kopcom Bodoň, ktorý volali aj Makovica či Kerekk a nachádza sa pár kilometrov na východ od Raslav kameňa. Ide o okrúhlu ryolitovú skalu, na ktorej je doložené osídlenie už v praveku. Podľa historických dokumentov, hrad Makovica (Bodoň, Kerekk) dal postaviť šľachtic Budun z Ploského v 60.-80. rokoch 13. storočia. Čo sa však k nášmu predchádzajúcemu príbehu už veľmi nehodí, po sporoch so šľachticmi z Drienova ho títo ešte do konca toho storočia stihli aj zabrať, poškodiť a zbúrať. Teda neskôr, za majetníctva Raslavických to boli už len ruiny a švárny Radslav by už nemal tadiaľ lomzovať. Taktiež pán Budun síce mal štyroch synov, ale ani jeden sa nevolal po kameni (či naopak).

Môže mať teda legenda o liečivom kameni iný, starší základ? Zdá sa, že áno. Miestni obyvatelia totiž oproti každej logike volajú Bodoňom nie hrad pri vrchu Bodoň, ale pozostatok neznámeho a tajomného hradiska na vyvýšenine juhovýchodne od modly a vyše 2 km vzdušnou čiarou od vrchu Bodoň. Ak si rozpomeniete na hodiny strávené v škole, možno sa vám pripomenie slovanské knieža Rastislav (Rastic). Do svojej funkcie bol síce dosadený Frankami, dlho im však poklonkovať nedokázal a zanedlho bol široko-daľeko uznávaný veľkomoravský panovník. Frankom sa to samozrejme ani trochu nepáčilo a vymieňali si s ním názory kopijou a mečom, tak často, ako sa len dalo. Okrem toho využívali aj nedorozumenia okolo cirkevných záležitostí na rôzne konšpiratívne útoky, zastavili mu prísun soli, na ktorej dovoze zvonku bola Veľkomoravská ríša závislá a uzavreli spojenectvo so silným bulharským cárom Borisom. Ten svoju ríšu rozšíril až po východoslovenskú nížinu a chystal sa pokračovať smerom na západ. Rastislav sa niekedy po roku 850 osobne vybral na východ svojho panstva , kde na Spiši, Šariši a Zemplíne zakladal nové opevnenia a hradiská. Je preto pravdepodobné, že hradisko Bodoň nad obcou Lesíček založil práve on a malo slúžiť ako súčasť obranného valu jeho ríše pred útokmi z východu, prípadne ako aj ochrana vtedy síce už známeho, ale málo výdatného zdroja soli pri Prešove. Pri svojom pôsobení na východe sa iste silne zapísal do povedomia pospolitého ľudu a na záhadnom kameni mohol odpočívať, alebo ho dopravovať na hradisko ako stavebný prvok. Hneď vedľajší vrch sa volá Kráľova. Že by po kráľovi Rastislavovi?

Rastislav ešte dlho vládol, ale stihol ho krutý osud. Na jednej hostine chcel dať zavraždiť svojho synovca Svätopluka, ktorý sa na jeho vkus až príliš bratal s Frankami. Ten sa o pláne včas dozvedel a po vzájomnom love na sebe v lese Rastislav padol do pasce a bol v putách odovzdaný Východofranskej ríši. Tí ho odsúdili na smrť, cisár Ľudovít Nemec mu ale na poslednú chvíľu dal “milosť”, nechal ho len oslepiť a uvrhol do žalára v niektorom z bavorských kláštorov, kde okolo roku 870 zomrel.

Chýr o oslepení a smrti múdreho a prezieravého kráľa sa postupne doniesol aj do uší jeho poddaných v Slánskych vrchoch a kameň, nejakým spôsobom spojený s Rastislavom postupne začal mať zázračnú moc na uzdravovanie očí, neskôr aj iných boľačiek. Tak nejako si ja osobne predstavujem vznik legendy o čarovnej vode z Raslavkameňa.

V minulom storočí sa udialo okolo Raslav kameňa už len niekoľko vecí. Starý dubový les, ktorý kameň obklopoval napadla drevokazná huba a museli ho vyrúbať. Po vojne sa na popud lesníka Nagya schytili chlapi, že kameň postavia, pretože verili, že je pod ním ukrytý poklad. Napriek koňskému záprahu so skalou ani nehli. Žiadna legenda nehovorí, že by sklala niekedy stála. Najstarší o ňom vedia, málokto sa však prizná, že tam chodieva. A predsa sme zopár ľudí našli, čo nám o ňom čo-to prezradili. 73-ročný pán nám dokonca prezradil, aká mágia sa v kameni ukrýva. Podľa jeho verzie, ktorú nám viac či menej ochotne potvrdili ďalší, Raslav kameň lieči boľačky a rany. Na prste nám demonštroval, že ak sa mu začne prst oberať, treba ísť ku kameňu, ranu oškrabať a vytrieť do kameňa. Potom s lyžicou nabrať čarovnú vodu z diery po kopyte a naliať si ju na boľavé miesto. Hneď sa zahojí. Počas celého obradu sa nesmiete kameňa dotknúť rukou, pretože by ste ňou nabrali choroby, ktorých sa tam zbavili iní pred vami. Lyžica sa už nesmie ďalej používať a ostáva v kameni. Samozrejme, treba k tomu mrmlať formulky k Raslavovi a k svätým, ale tie už upresniť nechcel, či nevedel, vraj on tam nechodí. Je dobré podporiť svoju žiadosť o uzdravenie drobnou mincou vhodenou do otvoru. Vie o tom, že tam chodia hlavne ženy a skúšajú aj mágiu na krásu a polapenie chlapa (vlasy a stužky na kríkoch), ale neverí, že to aj funguje.

80-ročný pán robil niekedy kočiša v lesoch a kameň dobre pozná, a uznáva jeho magickú silu , hoci sám je silne veriaci . Voda z koňských kopýt vyliečila aj jeho príbuznú. Za mladi ju veľmi boleli oči, zle videla a hrozil jej zákal. Keď jej už nikto nevedel pomôcť, priviedli ju ku kameňu a pretreli jej oči vodou z koňských šľapají. Zanedlho vyzdravela a odvtedy dobre vidí.

Pomocou prútika sme s kolegom Mišom zmerali enrgetické pole v okolí kameňa. Všetko v norme. Zmerali sme aj kameň, nič zvláštneho. Keď sme sa však priblížili k "čelu", virguľa prudko zareagovala a jej koniec sa vyšvihol dohora. Niekoľko krát sme meranie zopakovali, kým sme sa uistili, že naozaj z "čela kamennej tváre" prúdi akási energia. Keď som opäť premieraval kameň virguľou a metrom, samozrejme som sa ho bez obáv dotýkal. Asi hodinu na to som pri ceste domov pocítil v ukazováku na ľavej ruke pálčivú bolesť a po príchode domov mi začal prst hnisať a puchnúť. Nebol som si vedomý žiadneho záderu či ranky, ktorá by sa mi mala tak rýchlo zapáliť, že behom pár hodín som mal na prste pri nechte hnisavú guču. Po dvoch dňoch som musel navštíviť chirurgiu, kde mi prst narezali, vybrali hnis a odborne ošetrili. Neviem, kto čaroval pri kameni predo mnou a liečil si tam boľačku, ale mal to do nemocnice z Abranoviec podstatne ďalej, ako ja zo sídliska v Košiciach. Ešte že tam mal čarovný Raslavkameň. Mne ostala len moderná veda.

- Kruh Perúna, Raslavkameň, 2007, Martin Schuster


Raslavkameň má čarovnú moc. Stačí si len niečo priať, obetovať mu a mať pri tom otvorenú myseľ. No tým čo by mu chceli uškodiť, ničili a špinili jeho okolie či inak ho znevažovali privodí smolu a nešťastie. Prosíme tých ktorý sem prídu a vážia si odkaz predkov, aby na znak svojej úcty doplnili kamenný kruh o svoju skalu, kameň či hoc len kamienok. Raslavkameň sa vám isto odvďačí a my vám touto cestou aspoň ďakujeme.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.