Prečo Rodná viera?

Podľa môjho názoru sú si všetky viery rovnocenné. Každá má svoje klady i zápory. No napriek tomu som si vybral Slovanskú rodnú vieru. Prečo?

Pôvodne som bol vychovávaný v kresťanskom duchu. Som pokrstený, absolvoval som prvé sväté prijímanie i birmovku. No po čase som začal nachádzať množstvo chýb a to hlavne v cirkevných dogmách. S mnohými vecami som nesúhlasil, videl som ako je cirkev prehnitá. Videl som „veriacich“, ktorý ostávali v tejto viere len zo zvyku či kvôli rôznym výhodám. Nechcel som sa pridať k tomuto zástupu pokrytcov a cirkev som opustil. Nie oficiálne, ale opustil. Teraz je môj pohľad už o niečo iný a uznávam že cirkev robí aj mnoho záslužnej práce a niektorý skutočný veriaci sú naozaj obdivuhodný a dobrý ľudia.

Po odchode z kresťanskej cirkvi som bol istý čas neveriacim skeptikom. No dlho mi to nevydržalo. Pochopil som že sú aj veci „medzi nebom a zemou“. Začal som sa zaujímať o mágiu. Bola to hlavne mágia západnej Európy a Ameriky, ktorá čerpala z prameňov Egyptu, Perzie, blízkeho i ďalekého východu. Postupne som sa začal zaujímať o rôzne náboženstvá a mnohé sa mi zapáčili. Najviac mi asi učarovala prírodná viera indiánov ale aj filozofia budhizmu. Zistil som že mnohé viery majú čo povedať a je v nich mnoho pravdy. Tiež som pochopil význam slov: „Boh je len jeden“. Pochopil som že všetci ľudia uznávajú toho istého Boha a jeho aspekty avšak pod rôznymi menami a rôznou formou. No jednak som mal stále blízko k prírode. V niektorých príhovoroch indiánov som našiel odkaz na to že každý by mal hľadať to svoje. To z čoho on vychádza, svoje korene. A tak som sa vydal ich hľadať.

Našiel som ich vo viere našich predkov, v Slovanskej rodnej viere. Zistil som že mali veľkú úctu k prírode, ktorú som hľadal. Zistil som že vlastne uznávajú jediného Boha Roda, ktorý všetko stvoril a stojí na počiatku. Je príčinou všetkého. Ostatný Bohovia sú jeho aspektmi, jeho súčasťou tak ako celý svet a aj my. Roda ako nestvoreného je veľmi ťažké ak nie nemožné pochopiť, ale jeho aspekty už áno. Tiež mi na Slovanskej viere bola sympatická dualita. To že uznávajú aj Bohov ktorý tvoria a dávajú ale aj Bohov ktorý ničia a berú. Pretože bez smrti by neexistoval život. Bez trápenia radosť. Takto je zabezpečený kolobeh života a vývoj. A samozrejme mi vyhovovalo, že pri tejto viere sa nemusím zriekať svojho záujmu o mágiu, ba práve naopak.

Samozrejme vieru vyznávajú ľudia a ľudia sú omylný. Preto existujú rôzne prúdy a smery. Najlepšie je ak si človek hľadá svoju cestu sám s rozumom. Nieje dobré ak slepo nasleduje nejakú dogmu. Tak ako upadlo kresťanstvo počas stredoveku a ako sa rozšírilo vďaka svojej prispôsobivosti a spojeniu so svetskou mocou, mohla by upadnúť aj Slovanská rodná viera. Ktovie ako by vyzeralo ak by neodišlo do ilegality ale prežila do dnešných čias v plnej sile. Možno je to aj dobré, že to bolo tak ako to bolo. Dnes znova ožíva a som tomu úprimne rád. Lebo tým že sme sa vzdali svojej viery, vzdali sme sa aj časti svojej kultúry a svojej duše. Teraz ju znova získavame. Tak poďme za hlasom svojho srdca. Za odkazom našich predkov!

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.