Svadobné zvyky a povery

Povery
Ak sa muž a žena pomilujú pod čerešňou v kvete, budú sa tešiť láske na celý život. Odloženie, alebo strata prsteňa od milovanej osoby, znamená, že sa nám aj tá osoba odcudzí, alebo „stratí“. Mladucha nesmie mať vo svadobný deň nič zaviazané na sebe. To aby ľahko rodila.

Dobierka – pýtanie nevesty
Pýtanie nevesty – nemyslí sa tým to známe „pýtanie o ruku“ – sa robí už od nepamäti. Ľudia sa delili vždy na určité rody a slušnosťou bolo, aby muž šiel aj za rodičmi svojej vyvolenej a spýtal sa ich, či mu ju dajú. Postupom času sa okolo tohto pýtania rozvinula celá rada ďalších úkonov, no jedno sa nezmenilo dodnes. Ženy – dievčatá okolo nevesty, dávajú ženíchovi a jeho pomocníkovi – „Pytačovi“ - ťažké úlohy, aby si svoju ženu zaslúžil. Potom už býva odobierka od rodičov so spevom a tancom.

Obrad v prírode
Naši predkovia nepotrebovali na to, aby všetci vedeli, že patria k sebe žiadne kostoly, chrámy, úrady, listiny. Ani v starovekých časoch sa na svadby nepoužívali chrámy bohov! Postačil jednoduchý obrad v prírode, pod stromom, väčšinou pod dubom. Okolo sa zhrčilo množstvo pozvaných ľudí a mohla byť svadba. Neskôr – hlavne v zime – sa hostina konala buď u muža, alebo u ženy doma. Staroverci využívali na oddanie žrecov. Prisahalo sa na nejaký veľký – na ten účel prinesený – kameň.

Únos nevesty
K veľmi starým zvyklostiam patril „Únos nevesty“. Tieto únosy boli podľa práva Slovanov trestné, no po čase sa z toho vyvinul zvyk. Najskôr musel ženích prichádzať na svadbu so svojou družinou v plnej zbroji. Ak to bol chudobný človek, musel mať aspoň sekeru, alebo kopiju. To boli zbrane, ktoré si mohli dovoliť všetci. Ak nevestu uniesli, kupovala sa späť za drahé výkupné. Zvyk sa nezmenil, až na to, že dnes je to dohovorené a bezpečné. Zmienku o týchto zvyklostiach máme z celého slovanského sveta a to už z pred Veľkomoravských dôb.

Hostina
Prastarý obyčaj je pečenie „korovaju“, u Slovákov nazývaného dnes „radostník, calta“... Je to obrovský koláč, ktorý bol zároveň ukážkou zručnosti nevestinej matky. Vždy musel byť krásne ozdobený. Dnes ho nahradila obyčajná – „neosobná“ – torta. Po ukončení hostiny žrec, alebo iný určený človek tento koláč nalámal a rozdal ho všetkým prítomným.

Hlavné zvyky
Svadba sa slávila aj niekoľko dní. Záležalo to od územia, hojnosti v kraji, mieri... Neveste, vracajúcej sa z obradu do rodného domu, vyjde naproti žena, ktorá drží v ruke fakľu, alebo voskovicu – praje im „svetlo“ do života. Zastaví sprievod pred domom a prikáže neveste, aby prešla cez prah domu, kde leží sekera, prikrytá slamou. To musí nevesta prekročiť, aby sa vedelo, že nie je „striga“. Potom dostane lyžičku medu, aby bola dobrá. Nevesta musí trikrát obísť okolo domáceho krbu, alebo vonku okolo ohňa (záleží na území, kde sa konala svadba...). Domáce šťastie malo byť potvrdené aj tým, že žena svojmu mužovi vyzula topánky. Potom si vzala svoju truhlicu s oblečením. Taká bývala vtedy výbava nevesty, okrem darov. V dome, kde mali mladí bývať sa robili tieto zvyky: Nevesta si pred domom umyje tvár v miske medoviny a muž ju musí celú vypiť. Posvätná soška deda má prevŕtaný otvor od hlavy až po obrovský úd, ktorý sa tento účel vyrobí. Cez hlavu sochy sa leje medovina a vyteká tým veľkým údom. Odtiaľ pije zas nevesta. Je to kvôli posväteniu plodivosti v dome.

Sošku deda potom vezme ženích, položí ho na prah domu. Nevestu zdvihne na ruky a prenesie ju cez prah. Mal by byť aj prepásaný opaskom. Doma nevesta obchádza zasa tri razy posvätný stolček, na ktorý položia sošku deda. Stolček potom položia aj so soškou na ňom k peci, alebo do kúta. Nikdy sa naň nesmie nič položiť, len obetné pokrmy! Ako obchádza stolček, za ňou kráča staršia žena a nad hlavou jej drží chlieb. Potom je posledná hostina so spevom a tancom.

Veštby a očisty
Pred voz s mladými na ceste domov položia chlieb na zem. Ak ho kone nezašliapu, ani mladým sa nič nestane. Rozpletajú sa aj dievčenské vrkoče. Prvý družba rozpletá neveste jeden vrkoč a družica druhý. Ak rozpletie prv žena, narodí sa dievča. Ak chlap, tak to bude chlapec. Plachtu, na ktorej spali v svadobnú noc pália ráno nad ohňom. Nakladú oheň vonku a plachtu hodia na vatru. Tento oheň potom všetci – vrátane nevesty a ženícha preskakujú. Oheň má tak viac očistnú silu a dáva mladým šťastie.