Svätoháj

Nieje tak celkom pravdou že prvým skutočným národným parkom je Yellowstone v U.S.A. Už niekedy pred 1000 rokmi existovali chránené územia. Boli nimi Svätoháje našich slovienskych predkov.

Je pravdou že Yellowstone, je prvým z moderných národných parkov. Založený bol už v roku 1872. Po jeho založení sa začali vytvárať ďalšie a táto tradícia sa po dlhšom čase dostala aj k nám. U nás bol ako prvý založený Tatranský národný park v roku 1948. (O tom či skutočne plní svoju funkciu nateraz radšej pomlčme.) Nasledovali ďalšie parky, rezervácie a chránené územia. Cieľom týchto území je zachovanie biodiverzity, stability krajiny a vzácnych biotopov. Dokonca aj v dnešnej dobe poznáme jednotlivo chránené stromy či prírodne útvary akými môžu byť skaly ale aj trebárs jazero. Táto ochrana sa nám čiastočne zachovala ako odkaz našich predkov. Z časti je to novodobé uvedomenie si potreby rôznorodosti a krásy.

Pred príchodom kresťanstva existovali na území Slovanských krajín (ale ešte predtým ich poznali aj Kelti) Svätoháje. Slovo háj pochádza zo základu hájiť t.j. chrániť. Boli to lesíky (či skôr pralesy) v ktorých bolo zakázané stromy rúbať ba dokonca aj vynášať odumreté drevo. Považovali sa za posvätnú pôdu. Niektoré boli aj ohradené plotom a poskytovali aj politický azyl. Slúžili aj ako miesto pre konanie súdov. Nachádzali sa tu svätyne Slovanských Bohov, často to boli miesta s neobyčajnou krásou a vyžarovaním v ktorých sa nachádzala aj skala či kameň a prameň. Takisto sem naši predkovia pochovávali svojich mŕtvych, aby mohli odpočívať v kľude pod ochranným náručím obrovských korún stromov.

Úcta našich predkov k týmto miestam nevychádzala tak ako dnes z vedeckého poznania o zachovaní biotopov, rozmanitosti druhov a evolučných procesov. Naši predkovia vnímali celú prírodu ako živý organizmus. Verili že rovnako ako ľudia a zvieratá aj stromy, rastliny, kamene, rieky a pramene majú svoju dušu – vnímali ich ako živé bytosti s ktorými komunikovali. Hoci nepoznali vedecké teórie a mnohý by ich mohli považovať za primitívnych, predsa len vo svojich srdciach cítili viac ako my dnes nerozlučnú spätosť s prírodou. Boli hlboko presvedčený o nutnosti zachovania prírody a o jej posvätnosti, táto úcta a cit žiaľ dnes mnohým chýba.

Vďaka Bohom za ľudí ktorý nielen vedia ale aj cítia potrebu starostlivosti a úcty k prírode.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.