Tichá a Kôprová dolina

V poslednej dobe bolo a stále je dosť humbuku okolo ťažby v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina nachádzajúcich sa v Tatranskom národnom parku.

Verejnosť je v médiách zahltená informáciami o boji s lykožrútom a o tom že ťažba kalamitného dreva nijako nepoškodzuje vzácne biotopy, naopak že jej dopad je priaznivý.

Nás, ktorým nieje ľahostajný osud našej prírody označujú za platených komparzistov, hlupákov a dokonca kvôli neúčasti na vysádzaní mladých stromčekov v spracovanej kalamite, za pomätencov ktorý iba protestujú ale v skutočnosti nechcú nijako pomôcť.

Ja som sa zúčastnil protestu v Podbanskom a som na to hrdý. Mal som možnosť vidieť aj nespracovanú kalamitu v nepôvodnom jedľovom lese. Táto sa krásne zmladzovala smrekovým podrastom, pretože to bolo vo výške asi tak 1500m. Mladé semenáčiky tu vyrastali dokonca aj priamo na „mŕtvom“ dreve (staršieho dáta ako bol polom). Cítim sa dotknutý označeniami ako „platený komparzista“ a podobne a preto som sa rozhodol napísať aj tento článok.

Tak poďme pekne po poriadku. Hovorí sa o tom, že spracovanie dreva je nutné kvôli zamedzeniu šírenia a rastu populácie lykožrúta. Toto tvrdenie mohlo však obstáť jedine do jari roku 2006. V lete 2006 totižto prudko vzrástla populácia lykožrúta v popadanom dreve, ktorý následne vo väčšine ešte v jeseni toho istého roku vyletel. Odstránenie polomu teda v roku 2007 nemá už význam. Navyše kôra v ktorej sa nachádza lykožrút a iný podkôrny hmyz ostáva po spracovaní dreva na mieste. V kôre zvalených stromov sa nachádza v súčasnosti množstvo prirodzených nepriateľov lykožrúta, ktorý sú ťažbou oveľa viac zasiahnutý ako sám lykožrút (sú menej odolný voči fyzickému poškodeniu). Takže táto ťažba stav lykožrúta neznižuje, ale naopak umožňuje jeho nárast. Je oveľa vhodnejšie na boj s lykožrútom používať len feromónové lapače. Nehovorím už o tom, že lykožrút je prirodzenou súčasťou lesa a plní tu obnovovaciu funkciu, vyradzovaním slabých stromov.

Čo sa týka poškodenia biotopov, tu mám tiež jasno. Ťažbou sa ničia prirodzené úkryty dravcov ako je medveď a vlk. Ničia sa hniezdne možnosti vtákov. Na mŕtve stromy je naviazaných mnoho druhov hmyzu a ich predátorov akými sú napr. ďatle. Ťažbou sa navyše zničilo prirodzené zmladenie jarabiny, jelše a smreka, zničil sa tiež zemolez, ktorý je životne dôležitý pre fúzača karpatského. Porušil sa pôdny kryt, zvýšil sa odtok vody z tohto územia a vyplavovanie živín. Takéto vyťažené plochy navyše kvôli nedostatku vlhkosti a tieňa rýchlo zarastajú trávou zvanou smlza, ktorá bráni v raste mladým stromčekom. S „mŕtvym“ drevom sa tiež odviezlo obrovské množstvo živín, ktoré v ňom boli obsiahnuté a postupne by sa vracali do pôdy. Popadané drevo chráni mladinu takisto aj pred spásaním vysokou zverou.

Mňa a ostatných, ktorý sme sa na tomto proteste zúčastnili označili za komparzistov. Budem hovoriť len sám za seba. Z vlastných peňazí, ktoré si poctivo zarábam som sa poskladal spolu s ostatnými priateľmi na benzín a odviezol nás vlastným autom do Podbanského. Nikto mi za moju účasť nezaplatil ani korunu. Naopak ja som prispel menšou hotovosťou na podporu tejto akcie a ochrany prírody. A som pevne presvedčený, že nikomu z lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré podporujem nikto nič nezaplatil za to že tam boli alebo to organizovali.

Označujú nás aj za hlupákov, ktorý nevedia čo chránia, nepoznajú presné termíny a zákony atď. Je pravdou že tam boli aj ľudia, ktorý to skutočne nevedeli – spoľahli sa na posudky odborníkov v tejto oblasti a na ochranárov, ktorým veria podobne ako občan verí politikovi či advokátovi že presadzuje jeho záujmy aj bez toho aby poznal všetky zákony. Nemá snáď neznalý človek právo na advokáta? Niektorý vedia, iný sa riadia srdcom.

Prečo nepomáhame pri sadení stromčekov? Lebo veríme, že príroda by to zvládla sama lepšie. Dôkazom sú nespracované časti kalamity v Tatrách, ale aj hospodárenie v okolitých štátoch kde sa kalamity takisto nespracovali. Mladé zasadené stromčeky na silne prehriatej, prevzdušnenej a vysušenej pôde sa len veľmi ťažko ujímajú. A čo je asi najzarážajúcejšie, vysádzajú sa znova smreky a smrekovce, ktoré na daných lokalitách nemajú čo robiť. Sú to totižto nižšie polohy v ktorých sa darí bukovým a jedľovo-bukovým lesom, nie smrekom. Takéto porasty budú znova slabé a o 60 rokov ich znova skosí nejaká kalamita. Je pritom úplne jasné prečo ich tam sadia. Rýchlo rastú a rýchlo prinesú znova vysoké zisky. Kalamita sa znova vyťaží a dobre speňaží a ešte sa aj zarobí na nič netušiacich občanoch formou zbierok typu „zachráňme Tatry“. Pre maximalizáciu ziskov sa ešte aj zoženú dobrovoľníci, ktorý potom vysadia nové stromčeky. Tak na tomto sa fakt nemusím podieľať.

Popri tom všetkom sa porušujú zákony, smernice EÚ, ignorujú sa názory odborníkov, skúsenosti z iných krajín a nespokojnosť občanov. To všetko kvôli ziskom. Čo dodať, na Slovensku je to tak.



Zdroj: www.ticha.sk

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.