Vajano

Ako slávi slnovrat Rodný kruh vedený Mirom Žiarislavom Švickým pri Kokave nad Rimavicou? Ak ste na ňom ešte neboli tak tento článok vám na túto otázku odpovie.


Slnovrat - Kupalo, alebo ako ho tu volajú Vajano sa oslavoval v noci z 21. na 22. júna. Aby nám bolo veselšie, tak sme sa tu vybrali rovno štyria: ja s mojou Svetluškou a manželia Michal a Janka. Popis cesty bol dobrý a tak sme trafili na červenú stužku ktorá nás vyviedla hore na kopec nad dedinkou Utekáč časť Havrilovo.




Tu sme už našli pomaly sa zhromažďujúcich ľudí a aj Žiarislava, ktorý práve učil skupinku dobrovoľníkov nejaké cvičenia. Veľmi dobre mi padlo že som tu postretol aj Beba a Žabu z Perúnovho kruhu, ktorý mi svojou účasťou a mandľovou medovinou spríjemnili večer. Po ubytovaní sa pod čerešňou sme sa dali do znášania dreva na štyri vatry stojace vo vykosenom kruhu v tráve. Každá na jednu svetovú stranu tak ako je to dávnym zvykom. Pri umývaní po práci som sa tu zoznámil dokonca aj s jedným „indiánom“ z Košíc, ktorý mi porozprával ako prežíva počas zimy v lese a podobné pre VLKa zaujímavé záležitosti.

K večeru sa začalo s prípravami na obrad a slávnosť. V prvom rade odpratanie z kruhu všadeprítomných lajen, potom ešte posledné nácviky a dohovory čo a ako bude prebiehať. Po západe slnka sme sa už všetci zhromaždili po obvode vymedzeného kruhu. Bolo nás tam veru neúrekom, pravdu povediac som väčšiu účasť ešte nevidel. Odhadom tam bolo asi tak 120 -170 ľudí, 15 psov a 2 kone. Príjemné bolo to že tu boli zastúpené všetky vekové skupiny od malinkých detí po starších ako aj obe pohlavia v zhruba rovnovážnom počte. Hlavne psy boli všadeprítomné a na môj vkus dosť rušili priebeh slávnosti.

Slávnosť ak sa ešte dobre pamätám začala krátkym príhovorom Žiarislava, potom nasledovali tance, hry na koncovky, vzdávanie slávi slnku a jeho púti po štyroch svetových stranách sprevádzané spevom a ozembuchový tanec. Následne sa zapálili vatry zo živého ohňa, tj. zapáleného starým spôsobom z práchna kresadlom. Nasledovalo aj obradné pomazanie ružovou ratolesťou a okurovanie. Po obradnej časti prišla už neviazaná zábava a rozhovory pri vatrách. Do tanca hrali Bytosti a všetkým bolo veselo. Odzneli šlágre ako Vajano, Bytosti Svargy, Jarná a ďalšie, ale i pesničky od Čechomoru a iné ľudovky. Najzaujímavejší pohľad sa mi asi naskytol keď som uvidel „indiána“ ako obratne tancuje odzemok. My sme šli spať už skôr, ale ostatný spievali a hrali až do východu slnka a zrejme sa udialo aj tradičné chodenie po žeravých uhlíkoch.

Ráno sme ešte boli svedkami porady na ktorej Žiarislav prezentoval ako by mal vo svojej činnosti postupovať Rodný kruh, čo všetko treba urobiť. Odznela výzva na začlenenie našej rodnej kultúry do výučby v školách, poďakovanie VLKom za záchranu Svätohája v Biscoch a ďalšie pokyny, ktoré som si už nezapamätal. Tu sme si ešte zakúpili CDčká a zopár čísiel časopisu Diva a pobrali sa spiatky. Nemal som síce možnosť porozprávať sa so Žiarislavom, alebo inými predstaviteľmi Rodného kruhu, no slávnosť na mňa spravila dobrý dojem. Ľudia sa zabávali, účasť bola ohromná a tak by to na letnom slnovrate malo vyzerať. Ďakujem za peknú slávnosť všetkým, ktorý s a na nej podieľali. Nech vás Živa sprevádza.