Viera starých Slovanov

Ak chcem rozprávať o viere „starých Slovanov“ musím najprv objasniť tento pojem. Pod „starými Slovanmi“ sa myslia národy a kmene Slovanov v období pred prijatím kresťanstva, alebo ešte aj v jeho počiatkoch.

Pravlasť Slovanov sa nachádzala kdesi pri rieke Dneper nad Čiernym morom. Odtiaľ sa začali šíriť do uvoľneného teritória južnej, západnej a strednej Európy. Až pri tomto pohybe sa o nich dozvedáme konkrétnejšie správy, ktoré nám podávajú najmä Byzantský učenci. Slovania totiž vyplienili mnohé územia spadajúce pod vládu Byzancie. Ďalšie správy o Slovanoch máme z čias keď si už založili prvé správne celky hlavne od Arabských obchodníkov a franských kňazov (Samova ríša, Veľká Morava, Kyjevská rus, České, Polabské, Pobaltské, Vislanské, Chorvátske kniežatstvá ale aj Bulharská ríša). Tieto správy sú často dosť skreslené. Hlavným dôvodom je neporozumenie jazyka a kultúry. U franských a iných kresťanských kňazov aj nazeranie cez dogmy ich viery. Postupne sa začína s pokresťančovaním po väčšine nátlakovou formou. Nová viera sa prijímala hlavne „z vrchu nadol“ t.j. od vladára k poddaným. Kresťanská viera sa totiž stala nástrojom moci, po ktorej vladári väčšinou bažili. Tak sa na našich a ďalších územiach obetovala viera v prospech zachovania územia, jazyka a vlády. Výnimkou boli Pobaltský a hlavne Polabský Slovania, ktorý si svoju vieru bránili až do konca. A aká teda bola viera „starých Slovanov“?

Slovania nemali žiaden názov pre svoju pôvodnú vieru, oni ju proste žili. Bola to prirodzená a neoddeliteľná súčasť ich života. Dnes sa nazýva rôzne: Rodoslávie, Rodná viera, Jazyčníctvo. Slovanská pôvodná viera (ďalej len Rodoslávie) vychádzala z rovnakých indoeurópskych koreňov ako aj viera Indov, Iráncov, Keltov, Germánov a Grékov. Bola to viera vychádzajúca z prírody, jej zákonov a síl. Slovania však nevzývali priamo prírodné sily ale ich personifikáciu v podobe Bohov a rôznych démonov. Takto vznikol široký panteón Bohov a rôznych bytostí. Bolo praktickejšie uctievať konkrétnych Bohov a bytosti ako bezmenné a nemé sily prírody. Panteón Bohov bol pomerne široký a prevrstvený. Zachovalo sa nám síce len málo písomných prameňov, no mnohé zvyky pretrvali až do dnešných čias. Takto sa dá opatrne rekonštruovať viera našich predkov. Rodoslávie uznávalo panteón Bohov, ktorým zrejme vládol jeden Boh, ktorý bol na počiatku a započal stvorenie. Ďalší Bohovia sú zrejme jeho aspektmi. Takto vzniká čím ďalej bohatšia štruktúra bytostí, ktoré čím nižšie od Boha stvoriteľa majú viac ohraničenú pôsobnosť. Démoni (nazývaný besy, divi) už mali na starosti konkrétne udalosti, javy či miesta.

Slovania vzývali Bohov a besov pri rôznych príležitostiach súvisiacich najmä s ročným kolobehom ale i rôznymi udalosťami v priebehu života. Modlili sa k nim a vzývali ich samozrejme aj hocikedy keď chceli vyjadriť vďaku alebo o niečo prosili. Na vyjadrenie vďaky alebo pri prosbách prinášali Bohom obety. Mali k nim však trocha iný vzťah ako môžeme vidieť u dnešných Kresťanov voči ich Bohu a svätým. Tento vzťah bol síce založený na veľkej úcte, ale Slovania sa necítili byť až tak podriadený a ponížený voči svojim Bohom. To im dovoľovalo uzatvárať s nimi zmluvy či dohody. Často prisľúbili Bohu obeť ak úkol pred ktorým stály dobre dopadne. Ak sa tak stalo, s vďakou obetovali. Bohovia sa často prizývali aj ako garanti prísah. Rodoslávie sa vyznačovalo dualitou. Slovania uznávali Bohov dobrých aj zlých. Bohov noci aj dňa. Chladu aj tepla. Svojich Bohov a besov často vzývali na svätých miestach. Tým mohol byť háj, strom, kameň, prameň, hora. Neskôr na takýchto miestach vznikali svätyne a dnes tam často stoja kresťanské chrámy. Slovania vzývali Bohov a besov rôznymi spôsobmi. Počas veľkých sviatkov a dôležitých príležitostí sa usporadúvali veľké oslavy a obrady. Pri týchto obradoch sa Bohom prinášali rôzne obete, Slovania totižto verili, že ak chcú od Bohov niečo dostať musia na oplátku niečo obetovať. Často išlo o jedlo, látky, dobytok, drahé kovy, zbrane či čokoľvek cenné medzi čo patrili napríklad aj vojnový zajatci. Veľkosť obete závisela od dôležitosti príležitosti a veľkosti prosby. Počas týchto obradov sa často aj veštilo, aby tak Bohovia mohli zjaviť svoju vôľu širokému ľudu. Ľudia vzývali Bohov a besov aj pri menších bežných denných príležitostiach. Častou formou boli modlitby, zaklínania, zariekania, vzývania, prosby a ďakovania. Rodoslávie sa vyznačovalo takisto veľkou úctou voči zosnulým predkom, ktorým sa takisto prinášali obete a vzývali sa.

Rodoslávie je viera založená na hlbokej úcte k všetkému stvorenému. Táto úcta tak zahŕňala zem, kamene, hory, lesy, zvieratá, hviezdy, počasie a mnoho iného. Človek nielen prijímal ale na oplátku aj dával. Považoval sa za rovnocenného s ostatným stvorením a za svojich predkov považoval Bohov.

---

Komentáre k článku môžete písať do Knihy návštev.