Všetko zlé je na niečo dobré

Bol daždivý deň. Na priedomie vyšli dvaja susedia. Jeden len včera posadil na svojej zahrádke kapustu. Ten druhý mal na dnešok naplánovaný výlet s rodinkou. Prvý sa potešil ako krásne prší, aspoň nemusí polievať záhradu a kapusta sa mu pekne ujme. Ten druhý zas hromžil a nadával aké je škaredé počasie a že má zbabraný deň. Ten istý čas, to isté miesto. Dva rôzne prístupy.

Takže na tomto skromnom, ale výstižnom príklade vidíme, že každá situácia sa dá rôzne interpretovať a pochopiť. Často počúvame ľudí hovoriť o tom aké je škaredé (hnusné) počasie ak prší. Naopak každý nazýva slnečné počasie krásnym. Takýchto ľudí odkazujem aby šli bývať na púšť. Tam by si užili slnka nadostač. Potrebné je slnko, ale potrebný je aj dážď. Iba striedanie rôzneho počasia zabezpečuje život a aj úrodu pre nás. Ak by nebolo blahodárneho dažďa, čo by sme jedli?

Obyčajný človek povie na dážď že je škaredé počasie. Vedec jednoducho skonštatuje že prší. Ale duchovný spôsob nazerania na dážď (ale aj slnko) je brať ho ako požehnanie. Najlepšie čo môžete spraviť je radovať sa a byť vďačný že žijete v krajine, kde si môžete užiť aj dažďa aj slnka. ...Ale nie len o tom som chcel.

Píšem o tom, že človek by mal myslieť pozitívne. Teda ak nechce škodiť sám sebe. Nemá zmysel rožčuľovať sa a mrhať vzácnou energiou nad tým aké je počasie a podobne. Túto skutočnosť treba prijať. Existuje jedna pekná motlidba, ktorá to dosť dobre vystihuje:

„Bože daj mi silu aby som zmenil to čo zmeniť môžem a pokoru aby som prijal to čo zmeniť nejde. A daj mi múdrosť aby som dokázal odlíšiť jedno od druhého.“

Ľudia mnohým veciam a udalostiam prisudzujú atribút zlého. Ale zlo ako také neexistuje, je to len spôsob nášho nazerania. Všetko „zlé“ je na niečo dobré. Videl som človeka, ktorý po autonehode skončil na vozíku. Ale túto udalosť nehodnotil záporne. Vyjadril sa o tom, že predtým bol bezohľadným a pyšným človekom a až po tejto nehode si mnohé veci uvedomil a stal z neho skutočne dobrý človek. Príkladov je mnoho, treba sa len zamyslieť. Ak už neprináša „zlá“ udalosť nič pre postihnutého, tak určite prinesie niečo pre druhých. Napríklad vďaka „tragédii“ akou je smrť, môžeme my žiť. Mám na mysli zabitie zvieraťa kvôli jedlu.

Raz som tak sledoval opitého človeka. Bol to ožran, ktorý pil každý deň. Znova si raz prišiel na pivko do hostinca kde chodievam na obed. Ledva že vedel o svete. Bol špinavý, na sebe staré veci a tackal sa. Zmyslom jeho života bolo len piť, popritom aj niečo zjesť a spať aby znova mohol piť. Prosto – ľudská troska. Povedal som si: „Načo takýto človek vlastne žije? Veď ak by sa hneď teraz prepadol pod zem, nikomu by nechýbal. Práve naopak. Konečne by neobťažoval okolie.“ No potom mi to došlo. Došlo mi aký význam má jeho život. Má význam pre mňa a aj iných ľudí ako negatívny príklad. Príklad toho ako by som nechcel skončiť. Ak by takýchto príkladov nebolo, mnohý by prepadli alkoholu.

„Zlo“ je tu aj preto aby sa mohlo prejaviť dobro. Veď ak by neexistovali vrahovia, zlodeji a podvodníci, ako by sa mohli prejaviť šľachetný ľudia a hrdinovia? Často krát „zlo“ vôkol nás dokáže z nás dostať to najlepšie.

Mnoho udalostí označujeme pojmom „zlé“, jednoducho preto, že nám nevyhovujú, citovo či fyzicky nám ublížia a podobne. No spôsob nazerania na tieto veci záleží od nás. Je len v našej moci či budeme mať pekný daždivý deň, alebo mizerný upršaný. Pravdaže nie vždy je to také jednoduché, ba niekedy je to priam nemožné vnímať istú udalosť z tej dobrej stránky. No treba sa snažiť myslieť skutočne pozitívne a brať si zo všetkého práve to čo je pre nás dobré. Pozitívne naladená myseľ plodí pozitívne emócie a pozitívne činy.